Produkcie, štúdiá, veľké herecké osobnosti či miliardové zisky. Filmový svet je v Los Angeles, teda Hollywoode absolútnou špičkou v odbore, pričom v tomto odvetví sa pohybuje aj Zuzana z Košíc, ktorá pracuje na rôznych pozíciách pri výrobe veľkých televíznych projektov. 

Len nedávno si dokončila svoj posledný filmový projekt, išlo o krátky film s názvom “How I Sound” (Ako zniem). O čo v ňom išlo?

Zameriavam sa na vytváranie obsahu, ktorým chcem ľudom priblížiť rôzne fyzické alebo mentálne poruchy. Ľudia sa totiž tvária, že sa ich to netýka možno len preto, lebo nemajú v rodine človeka so žiadnou poruchou.

How I Sound je teda o tom. Hlavnou protagonistkou je dievča, ktoré chce spáchať samovraždu. Ide o ten deň, kedy sa to rozhodne urobiť a je to pohľad na ňu zvonku. Veľakrát prechádzame niečím a okolitý svet to nevidí, snažila som sa skombinovať, ako to vyzerá zvnútra aj navonok. Viac by som nechcela spoilovať, keďže teraz posielam tento film na festivaly. (smiech)

Dnes žiješ v Los Angeles a pracuješ vo filmovom prostredí. Kde však začal tvoj príbeh?

V Košiciach, na sídlisku Terasa. Vždy som však vedela, že chcem študovať vysokú školu v zahraničí. Keď som teda dostala možnosť odísť do Škótska, tak som vôbec neváhala. Pôvodne som tam študovala športovú žurnalistiku, ale ani tú som nechcela vykonávať na Slovensku. Pre žurnalistu, moderátora či reportéra v zahraničí je veľmi dôležité, aby nemal akcent, čo je u mňa problém.

Kedy si sa začala aktívnejšie zaujímať o filmárčinu a filmy ako také?

Základom žurnalistiky sú rozhovory, pričom najbližšie k rozhovorom, čo sa týka obsahu, sú dokumentárne filmy. Vybrala som si tému vojenských žurnalistov, zaujalo ma to, ako riskujú vlastné životy, aby priniesli ľuďom informácie z bojiska. Musela som pre to cestovať do Anglicka, Belgicka, Francúzska i Talianska, kde som sa s nimi stretla a nahralo to.

Moja práca bola dokonca nominovaná na škótsku žurnalistickú cenu roka. Keď som strihala a robila celý tento dokument, zistila som, že ma to veľmi baví. Po bakalárovi som plánovala cestu domov na krátky výlet, no príchod pandémie to podstatne predĺžil. Aj vďaka dokumentu mi však prišla ponuka na to, aby som študovala magistra na odbore Filmovej a mediálnej produkcie v Los Angeles. Napriek pandémii som sa teda rozhodla v auguste 2020 odsťahovať do LA a študovať tam.

Prečo si sa napokon rozhodla pre Spojené štáty a Los Angeles? Bolo to z dôvodu, že Hollywood je svetovým centrom filmu?

Áno, aj nie. Dostala som ponuky na dve univerzity. Jedna bola v New Yorku a druhá v Los Angeles. Úprimne, keď som bola mladšia, chcela som žiť v LA, ale nevedela som, že čo by som tam robila. Rozhodovala som sa teda podľa toho, že kde sa budem vedieť najlepšie učiť o produkcii od tých najlepších odborníkov. Paradoxne, teraz bývam v časti Severný Hollywood, čo je vlastne na druhej strane kopca so známym nápisom.

Ako si si zvykala na život v LA?

Zvykla som si natoľko, že za svoj domov už považujem Los Angeles. Zvyknúť sa dá, ale LA možno nie je úplne pre všetkých. Je tu viac vecí, na ktoré si musia ľudia zvyknúť. Premávka je extrémna, nikto tu nemeria vzdialenosť v kilometroch, ale v minútach, pretože niekedy prejdete 10 kilometrov rýchlejšie, inokedy omnoho pomalšie.

Ja to tu však milujem. Aj miestnu mentalitu, ľudia tu môžu nosiť čo chcú, všeobecne sa každý správa, ako chce a nikto to nesúdi. To, naopak, veľmi trpko niekedy cítim na Slovensku, keď prídem na sviatky či v lete. Aktuálne to tu teda mám veľmi rada. Ktovie, v budúcnosti sa to možno zmení.

V jednom rozhovore si spomínala, že ľudia tam príliš nevaria a necestujú hromadnou dopravou, čo ešte prišlo v porovnaní so Slovenskom ako absurdné?