Tragická noc, ktorá mnohým ľuďom zmenila život. Mala to byť plavba storočia, ktorá mala dopraviť tisícky ľudí z jedného kontinentu na druhý. Ako to celé dopadlo, všetci dobre vieme. Ako sa však cítili ľudia, ktorí túto hrôzu prežili?

Elizabeth Shutes

Elizabeth Shutes slúžila ako rodinná vychovávateľka na palube Titanicu. V tom čase mala presne 40 rokov. Mala to šťastie, že sa ocitla medzi cestujúcimi, ktorí ako prví nasadali do záchranných člnov. Situáciu na tomto člne popísala ako chaotickú. Nikto nevedel kam má čln smerovať. Nikto sa nevyznal vo hviezdach, na základe ktorých by sa mohli dostať na bezpečné miesto. Po chvíli na mori stratili dve veslá a tak im nezostávalo nič iné, len čakať. Elizabeth spomína na chvíľu, keď sa všetci začali obzerať okolo seba. Na tmavom mori bolo počuť len zúfalé výkriky a plač. Obzrela sa za seba a na hladinu vyplávalo telo mŕtveho dievčatka.

Laura Mabel Francatelli

Laura Mabel Francatelli, 30-ročná sekretárka z Londýna, odzrkadľuje dramatický príchod Carpathie, lode, ktorá ich zachránila. Nadránom sa v diaľke objavil ľadoborec. Na tvárach ľudí však nebolo vidieť nadšenie. Všetci totiž vedeli, že na mori umrelo veľké množstvo nevinných ľudí a túto scénu budú mať pred očami až do smrti. Keď sa loď priblížila, spustila laná a záchranné siete. Zavrela oči a poďakovala Bohu za záchranu.

Charlotte Collyer

Cestujúci, ktorí mali dostatok šťastia, že ich zachránila Carpathia, prišli do New Yorku po niekoľkých dňoch. V prístave zúfalo hľadali svojich príbuzných a dúfali, že aj ony boli spasení. Collyer, cestujúca z druhej triedy, popísala dramatické hľadanie svojho manžela. Niekoľko hodín hľadala v dave známu tvár, no márne. Vo chvíli keď stratila všetku nádej, prišla posledná hŕstka zachránených. Bohužiaľ, jej manžel sa nenachádzal ani medzi nimi.

Lawrence Beesley

Mladý vdovec a profesor vedy v Londýne opustil svojho malého syna dúfajúc, že navštívi svojho brata v Toronte. Len deväť týždňov po tragédii vydal Beesley slávny memoár The Loss of S.S Titanic. Kniha obsahovala prísne odporúčania, aby sa zabránilo ďalším tragédiám. Mal tiež silný dôvod byť skeptický voči niektorým poverám: „Nikdy nepoviem, že 13 je nešťastné číslo. Loď 13, Carpathia, je najlepší priateľ, akého sme kedy mali. „

Florence Ismayová

Manželka J. Bruce Ismay, predsedu spoločnosti White Star Line, ktorej Titanic patril, nastúpila na záchranný čln a dostala sa do bezpečia. Krátko po tom, ako sa situácia okolo Titanicu upokojila, napísala list, v ktorom popísala akú úľavu cítila okamžite po nastúpení do záchranného člnu. Uvedomila si, že prežila živelnú katastrofu. Uvedomovala si stratu mnohých ľudských životov, no bola vďačná za svoju záchranu. Jej výroky mnohí kritizovali rovnako, ako postup jej manžela pri záchrane nevinných ľudí.

Eva Hart

Eva Hartová mala sedem rokov v čase katastrofy. Cestovala v druhej triede spolu so svojou rodinou, avšak prežila len ona. Počas svojho života napísala mnoho listov, v ktorých sa vyznala zo svojich snov, v ktorých vidí potápajúci sa Titanic. Rozhodla sa s tým bojovať po svojom. Naplánovala si hneď niekoľko plavieb loďou na protest proti svojej minulosti. Tvrdí, že človek nemôže zostať vo svojej minulosti, musí žiť bez ohľadu na možné nebezpečenstvá a tragédie, ktoré číhajú na každom rohu.

Pozri aj: Titanic sa potopil presne pred 105 rokmi. Na jeho palube bolo aj týchto 8 vecí, ktoré by ste tam určite nečakali

interez.sk (Hana Dovcová), boigraphy.com