Návšteva zubného lekára často predstavuje pre mnohých ľudí stres. Kým niektorí majú strach zo samotného úkonu, iných trápi finančné hľadisko konkrétneho zákroku. Stereotypy o tomto povolaní sa snaží búrať aj mladá zubárka Andrea Blanco, ktorá si v Bratislave otvorila vlastnú zubnú ambulanciu pod názvom @adalldent.

V novom rozhovore nám prezradila, akým spôsobom ľudia vedia prekonať strach zo zubára, čo odporúča pacientom pri starostlivosti o zuby, aby boli ich návštevy zubnej ambulancie čo najmenej nákladné, ale tiež nám porozprávala o tom, aký náročný a aký nákladný je vlastne celý proces otvorenia vlastného pracoviska. Zaujímal nás tiež pohľad odborníčky na tému zrušenia zubných benefitov, ktorá nedávno medzi Slovákmi poriadne zarezonovala.

Aký vzťah ste k svojmu zubárovi/svojej zubárke mali v detstve vy?

Moja zubárka bola vždy milá, takže môj vzťah k nej bol a ostal pozitívny. Jediné, čo ma v detstve hnevalo, bola dlhá čakacia doba (smiech). 

Kedy ste sa rozhodli, že sa vydáte týmto smerom? 

Vždy som chcela pracovať s ľuďmi a pôvodne som plánovala štúdium psychológie, no mám v povahe si veci veľmi pripúšťať, čo mi vtedy povedala aj moja mama. Ona mala pilates štúdio, kde chodilo veľa zubárok a rozprávala mi o benefitoch tejto profesie. Tak som si povedala, že to vyskúšam.

Ako vyzerá adaptácia zubára do praxe po ukončení štúdia? Aké možnosti ste mali?

Adaptácia do praxe bola veľmi náročná. Študovala som na dobrej škole v Olomouci, a keď som z nej vyšla, tak som mala pocit, že nič neviem. Mala som však šťastie na dobrú šéfku, ktorej som prvé 3 mesiace robila asistenciu a veľa vecí si napozerala. Dnes už ide väčšina zubárov rovno do praxe.

Ako sa podľa vás vyvinulo zubné lekárstvo za posledné roky, sú rozdiely oproti minulosti zásadné?

Vyvíja sa to extrémne rýchlo aj teraz. Stále prichádzajú nové materiály, postupy, školenia. V porovnaní s minulosťou môžeme hovoriť o míľových krokoch a skutočne zásadných rozdieloch od prístupu zubára, až po nové poznatky.

Ak si chce zubár otvoriť vlastnú ambulanciu, aký proces je za tým?

Na úvod asi poviem, že je to veľmi náročné. V zásade existujú dve možnosti – tou prvou je odkúpenie praxe po niekom inom a druhou je otvorenie vlastnej ambulancie, takpovediac na zelenej lúke. Všetko má svoje výhody aj nevýhody, no ak si chce zubár otvoriť ambulanciu sám na seba, musí si zohnať pacientov prakticky od nuly.

Ja som si svoju prax kúpila po šikovnej doktorke, ktorá pacientov vzdelávala a sú naučení chodiť na preventívne prehliadky a dentálne hygieny aj viackrát do roka. Nevýhodou v tomto smere je, ak človek kúpi prax po niekom, kto tú robotu nerobil kvalitne a s tým súvisia aj ceny. Je ťažké ľuďom potom vysvetľovať zmenu prístupu a aj spomínaných cien. A, samozrejme, pre začínajúceho zubára je odkúpenie praxe aj pomerne nákladné z finančného hľadiska.

V prípade, že sa prax kupuje od staršieho zubára, podľa čoho sa určuje cena?

Kupuje sa v podstate kartotéka, čiže sa platí za pacienta.

V rámci predošlej otázky by som sa ešte opýtal, aký finančný kapitál je potrebný na zariadenie ambulancie?