Prvé moderné pokusy s plastickou chirurgiou môžu dnes znieť strašidelne, no pre medicínu, ale aj samotných pacientov, ktorých sa týkali, mali obrovský význam. Rozmach plastickej chirurgie, ktorá sa približuje tej súčasnej, začal počas 1. svetovej vojny. Stál za ním chirurg sir Harold Gillies, ktorý sa nechcel iba nečinne prizerať na mužov so znetvorenými tvárami, ale rozhodol sa im pomôcť. 

Vojna znetvorila ľudské tváre

Harold Delf Gillies sa narodil 17. júna 1882 na Novom Zélande, uvádza Te Ara: The Encyclopedia of New Zealand. Dnes sa o ňom nehovorí inak ako o „otcovi modernej plastickej chirurgie“. Nielenže vynašiel množstvo nových chirurgických postupov, ale mnohé z nich sú veľmi dôležité ešte aj pre dnešnú medicínu.

Bol nadaný na šport, hudbu, napokon sa ale vydal lekárskou cestou. Študoval medicínu na Gonville and Caius College na Cambridgeskej univerzite. Následne si v roku 1910 zvolil chirurgickú špecializáciu zameranú na nos, uši a krk. V tom čase ešte ani netušil, aké hrôzy prinesie prvá svetová vojna a ľudí so zraneniami tváre, ktorí ho budú potrebovať, začne pribúdať.

National Army Museum vysvetľuje, že v roku 1915, v období prvej svetovej vojny, sa Gillies dostal Francúzska, kde na vlastné oči videl, ako vojna a zbrane, ktoré sa počas nej používali, dokázali znetvoriť ľudské tváre. V tej dobe neexistovala plastická chirurgia, akú poznáme dnes. Aj preto si mnoho mužov okrem iného odnieslo aj doživotne zmenený vzhľad či ďalšie nepríjemné následky.

Založil nemocnicu, ktorá sa špecializovala na poranenia tváre

So zohaveným vzhľadom sa mnohí hanbili vrátiť domov a rovnako ich obmedzoval aj pri bežnom fungovaní. Podľa informácií webu The Yeo Society sa do Gilliesových rúk dostávali pacienti, ktorí nedokázali jesť, piť, ale ani rozprávať, či zostali slepí alebo hluchí. Harold Gillies sa rozhodol týmto ľuďom pomôcť a pokúsiť sa ich dostať späť do života.

Keď sa vrátil do Anglicka, začal sa špecializovať na poranenia tváre. Na Cambridgeskej univerzite zriadil špeciálne oddelenie, kde takýchto pacientov sám prijímal. Gilliesov nápad mal taký úspech, že viedol k vybudovaniu celej nemocnice, ktorá sa zaoberala „opravou“ poranení tváre. V roku 1917 tak vznikla The Queen’s Hospital. Výnimočnou nebola iba v Anglicku, ale stala sa prvou svojho druhu na celom svete.

Aby ale dokázal mužom poznačeným vojnou pomôcť, najprv musel prísť na to, ako. Začal sa zaujímať o takzvaný kožný štep, s ktorým už mali chirurgovia isté skúsenosti. Ako vysvetľuje portál Lekár, tento pojem označuje chirurgický zákrok, pri ktorom je použitá zdravá koža na pokrytie postihnutej oblasti.