Issei Sagawa sa preslávil ako Kanibal z Kobe. Znásilnil a zastrelil holandskú študentku, otvorene hovoril o tom, že už od detstva ho lákalo ochutnať ľudské mäso. Napriek tomu ale neskončil za mrežami, ale stala sa z neho mediálna celebrita. 24. novembra vydýchol naposledy.
Jej mŕtvolu znásilnil, potom ju začal jesť
Ako informuje web LADbible, vo veku 73 rokov zomrel jeden z najznámejších japonských vrahov a kanibalov Issei Sagawa. V roku 1981 spoznal v Paríži holandskú študentku Renee Harteveltovú. Po tom, čo ju pozval na večeru, ju strelil do krku a znásilnil ju. Nasledujúcich niekoľko dní po jej smrti postupne konzumoval rôzne časti jej tela. Aj keď ho francúzske úrady zadržali, bol prehlásený za nepríčetného a mohol si naďalej užívať na slobode.
To, že Sagawa zomrel, mal podľa agentúry AFP potvrdiť jeho mladší brat. 24. novembra mal podľahnúť zápalu pľúc. Súkromný pohreb sa konal o niekoľko dní neskôr. Kanibal otvorene hovoril o tom, že už od detstva sa zaoberal myšlienkou, ako asi chutí ľudské mäso. Priznával, že je to jednoducho jeho fetiš.
„Napríklad, ak sa mužovi páči žena, cíti prirodzenú túžbu tráviť s ňou čo najviac času, byť k nej blízko, cítiť jej vôňu a bozkávať ju. Jedenie človeka je pre mňa pokračovaním takéhoto vzťahu,“ popísal Sagawa. Dodal, že nedokáže pochopiť, ako je možné, že ľudia bežne nepociťujú neovládateľné nutkanie jesť iných.
Dúfal, že pred smrťou zje ešte jedného človeka
Priznal, že keď zastrelil Renee, chvíľu uvažoval nad tým, že zavolá záchranku. Potom si ale uvedomil, že o tomto sníva už 32 rokov a konečne sa mu naskytla príležitosť splniť si temné fantázie. Najprv jej zarezal do zadku a bol šokovaný tým, koľko tuku sa ukrývalo pod kožou a ako dlho trvalo, kým sa dopracoval k mäsu.
Neskôr okomentoval, že oľutoval len jedinú vec — že ju nezačal jesť v čase, keď bola ešte nažive. Tvrdil, že jeho cieľom nebolo zavraždiť ju, chcel ju len jesť. Dolapený bol po tom, čo sa pokúsil tela nebohej ženy zbaviť a časti uložil do kufra.
Po tom, čo bol prehlásený za nepríčetného, ho francúzske úrady vydali Japonsku, kde bol hospitalizovaný v psychiatrickej liečebni. Nastal ale problém. Keďže bol prípad uzavretý, Sagawova dokumentácia sa z Francúzska do Japonska nikdy nedostala. Doma teda nemohol byť zadržaný a napriek tomu, že aj naďalej sníval o jedení ľudí, v Tokiu žil relatívne normálnym životom.
Priznal, že jeho chúťky sa zintenzívňujú najmä začiatkom leta, keď ženy začnú nosiť menej oblečenia. Ešte pred svojou smrťou chcel zjesť aspoň jedného človeka.
Nahlásiť chybu v článku