Ak sa v 19. storočí uskutočnil na území Spojených štátov amerických, respektíve Kanady, masový presun ľudí za jediným cieľom, takmer určite išlo o tzv. Zlatú horúčku. A jednou z najznámejších sa stala tá, ktorá vypukla v oblasti rieky Klondike. 

Kanadská divočina, odľahlé miesto bez výraznejšieho kontaktu s blízkym mestom či usadlosťami, skupina hľadačov vzácnych kovov a niekoľko indiánov. Takto začala jedna z najväčších zlatých horúčok vo svetovej histórii.

Teritórium Yukon bolo najzápadnejšie územie Kanady, pričom na jeho západnej hranici sa už nachádza len Aljaška. Práve v tomto mieste sa v roku 1896 stalo niečo, na čo čakali desiatky tisíc ľudí. A paradoxom je, že išlo o veľkú náhodu.

Základom zlatej horúčky pri rieke Klondike boli mená George Carmack a Robert Henderson. Carmack sa počas života oženil s indiánkou, s ktorou odišiel do Yukonu, kde spravovali obchodnú stanicu a venovali sa tiež ťažbe uhlia. Keď si však uvedomili, že práca s uhlím je finančne, časovo aj fyzicky náročná, rozhodli sa pre odlišný spôsob práce, píše History.

Po prúde rieky Klondike začali s niekoľkými spoločníkmi chytať lososy a rúbať stromy, pričom obchodnú stanicu využívali ako miesto na predaj rôznych výrobkov a produktov. Jedného dňa, približne na prelome júla a augusta 1896, narazila skupina vedená Carmackom na istého Roberta Hendersona. Išlo o muža, ktorý strávil 25 rokov hľadaním zlata po celom svete, no nikdy sa mu nepodarilo skutočne zbohatnúť.

Zlato našiel náhodou

Debata o tom, že v oblasti sa môže nachádzať množstvo zlata, síce skupinu okolo Carmacka zaujala, no akonáhle sa Henderson dopustil niekoľkých vtipov na adresu indiánov, bola konverzácia aj potenciálna spolupráca na konci. George s manželkou aj spoločníkmi odišli severnejšie proti prúdu Klondike, kde mali v pláne pár dní ostať, loviť lososy a rúbať drevo.

Carmackovi to však nedalo a občasne skúšal nájsť aj zlato, čo sa mu pošťastilo 17. augusta 1896. Vtedy sa doslova potkol o zlato o veľkosti palca a ostal v nemom úžase. Nálezisko bolo totiž neporovnateľné so všetkými, o akých sa dovtedy vôbec chyrovalo.

Kanadské práva na ťažbu sa v rámci parcely udeľovali na výmeru 150 metrov z jednej strany údolia na druhú cez riečne koryto. Úrady sa síce pokúsili znížiť dĺžku na 46 metrov, ale tlak baníkov ich prinútil súhlasiť s rozmerom 76 m, píše Academic Accelerator.

V budúcnosti sa Carmark stal uznávaným a bohatým človekom, zatiaľ čo Henderson musel predať svoju parcelu za dnešných, v prepočte 94-tisíc dolárov kvôli zdravotným problémom. Ľudia, ktorí ju odkúpili, na nej vyryžovali zlato za vtedajších 450-tisíc dolárov, čo dnes predstavuje cez 14 miliónov.

Začína Zlatá horúčka

Keďže teritórium Yukon a oblasť rieky Klondike patrilo k značne odľahlým územiam Kanady, bol naň veľmi náročný prístup, cestná infraštruktúra takmer neexistovala a hlavným spôsobom dopravy boli kone. Aj táto alternatíva však padla po tom, ako do oblasti začali prúdiť tisíce ľudí s vidinou nájdenia zlata a obrovského zbohatnutia. Masívne sťahovanie do oblasti bolo spôsobené ošiaľom, aký sa niesol so zlatými horúčkami po celom svete.