Iniciatíva My sme les, občianske združenie Prales a Greenpeace Slovensko spolu s viacerými dobrovoľníkmi vyzývajú kompetentných na okamžité ukončenie ťažby v Nízkych Tatrách. Taktiež chcú, aby prešetrili zákonnosť postupu obhospodarovateľa lesa.
Ochranári v súvislosti s touto ťažbou podajú podnety na Slovenskú inšpekciu životného prostredia i na lesný úrad. Taktiež podajú trestné oznámenie. TASR o tom informoval Ondrej Kameniar z My sme les.
Zmizli vzácne stromy
„Vo vzácnej lokalite Studienec v Nízkych Tatrách spustili štátne Lesy SR ťažbu údajne kalamitného dreva. V území Natura 2000 začali však pod zámienkou ťažby lykožrútom napadnutých smrekov rúbať aj vyše dvestoročné jedle, buky, javory aj zdravé smreky,“ tvrdia organizácie. Poukázali na to, že vzácne lokality Studienec a Marková pôvodne navrhovali do najprísnejšej A-zóny Národného parku Nízke Tatry.
Zatiaľ podľa ochrancov prírody vyťažili približne 250 kubických metrov dreva. Podotkli, že ide o zmiešané lesy, ktoré sú zahrnuté medzi územia európskeho významu a majú veľký význam pri ochrane pôdy pred eróziou a tiež pri ochrane vodozádržnej funkcie lesa. Aktivisti zároveň upozornili, že lesníci vyťažili súvislý pás stromov.
View this post on Instagram
Lokalita mala byť už dávno chránená
„Celkovo má ťažba na lokalite Studienec dosiahnuť až 2100 stromov. Na základe údajov z plánov starostlivosti o les musí ísť o kalamitnú ťažbu, keďže žiaden iný druh ťažby v tomto poraste nie je povolený,“ skonštatovali ochrancovia prírody. Dodali, že Lesy SR ťažia z veľkej väčšiny zdravé stromy a aj iné druhy ako smrek, a to jedle, buky, borovice a javory. Iniciatíva My sme les odhaduje, že lykožrútom napadnuté smreky predstavujú približne 15 percent z celkového objemu.
„Takáto ťažba je neobhájiteľná a jednoznačne poškodzuje túto vzácnu lokalitu, ktorá mala byť už dávno chránená. Les, v ktorom začali ťažbu, bol veľmi zachovalý, nemal ďaleko od pralesa. Očividne tu vôbec nejde o ochranu pred lykožrútom, ale o vyťaženie čo najväčších objemov dreva,“ poznamenal Kameniar.
V lokalite sa podľa Mareka Kuchtu z My sme les nachádza mnoho chránených druhov viazaných na staré stromy, mŕtve drevo a niektoré priamo na jedle, ktoré sa ťažia. Ich ťažbou môže okrem porušenia zákona o lesoch dochádzať aj k porušeniu zákona o ochrane prírody, ktorý zakazuje poškodzovať alebo ničiť miesta rozmnožovania alebo miesta odpočinku chránených živočíchov v ich prirodzenom areáli.
Reakcia štátnych lesov
V lokalite Studienec prebieha ťažba pre hrozbu šírenia podkôrnikovej kalamity. Okrem smrekov bolo odstránených aj niekoľko bukov a jedlí, a to z dôvodu technologických postupov lanových systémov a bezpečnosti práce. Ide pritom o výnimočné prípady. Uviedla to v piatok pre TASR hovorkyňa štátneho podniku Lesy SR Katarína Palková.
„V uvedenej lokalite sa bojuje proti šíreniu podkôrnikovej kalamity dlhšie obdobie a ľuďom sa môže zdať, že viacročné kalamitné plochy sa zlievajú do jedného súvislého celku. Kalamita sa môže zastaviť len tak, že sa odstránia už napadnuté jedince, na ktorých laik ešte nerozozná napadnutie a identifikuje ich ako zdravé stromy,“ uviedla hovorkyňa s tým, že rozšírenie kalamity hrozí aj v okolitých lokalitách mimo Studienca.
V zmysle nariadených interných postupov sa podľa nej odstraňujú len smrekové porasty a ostatné stromy zostávajú stáť na mieste. „Iba vo výnimočných prípadoch ako napríklad technologické postupy alebo bezpečnosť je možné odstrániť aj iné stromy,“ dodala.
Lokalita Studienec patrí do radu chránených oblastí a zón, to však podľa hovorkyne nezakazuje boj proti hrozbe šírenia podkôrnikovej kalamity. „Naopak, zákon o lesoch nariaďuje povinnosť zastaviť šírenie kalamity. Lesy SR nevykonávajú žiadnu protizákonnú činnosť. Uvedená lokalita bola síce zoskupeniami ako napríklad My sme les navrhnutá do A zóny NAPANT, ale tento návrh do tohto času nie je schválený,“ podotkla s tým, že Lesy SR s týmto návrhom nesúhlasia.
V stanovisku viacero vecí nesedí, tvrdí My sme les
Iniciatíva My sme les tvrdí, že v stanovisku Lesov SR o ťažbe v Nízkych Tatrách viacero vecí nesedí. Zdôrazňuje, že ak je v takomto lese vyrúbaná súvislá plocha väčšia ako hektár, je evidentné, že väčšina vyťažených stromov muselo byť iných druhov ako smrek. „Stanovisko Lesov SR k tejto veci je očividným zavádzaním. V prvom rade, vôbec nesedí, že bolo vyťažených „niekoľko“ stromov iných druhov ako smrek. Priamo na mieste aj v Informačnom systéme lesného hospodárstva sa dá overiť, že porast bol tvorený zo 45 percent jedľou, 45 percent smrekom, z piatich percent bukom a z piatich percent borovicou,“ argumentuje Ondrej Kameniar z iniciatívy My sme les.
Zdôrazňuje, že prirodzenému lesu so 45-percentným zastúpením jedle nehrozil pre lykožrúta žiadny katastrofický rozpad. V takomto lese je lykožrút normálnou súčasťou ekosystému a neohrozuje ho. „Bez zásahu lesníkov by sa časom zmenšilo zastúpenie smreka, ktorý by sa plynule nahradil jedľou a ostatnými druhmi. Katastrofou je v skutočnosti to, čo po sebe zanechali Lesy SR,“ uviedol Kameniar.
Iniciatíva tiež poukazuje na skutočnosť, že na mieste bolo vyznačených ako kalamita aj množstvo veľkých jedlí, ktoré boli mimo dráhy lanovky, dokonca úplne mimo súvislo vyťaženého pásu. „Očividne tam nešlo o bezpečnosť pri práci, ale o naháňanie kubických metrov dreva. Inými slovami, tieto stromy sa vyberali z porastu pravdepodobne s cieľom zvýšiť rentabilnosť celého ťažobného zásahu,“ tvrdí Kameniar.
Taktiež podľa neho platí, že ochranný les si po zásahu v prvom rade nesmie prestať plniť funkcie, pre ktoré bol za takýto vyhlásený. „Tu bol úplne zdevastovaný, navyše v území chránenom európskou legislatívou. Jednoducho povedané, ak bolo treba kvôli použitej technológií vyťažiť pás, tak sa tam táto technológia nemala použiť,“ dodal.
Iniciatíva My sme les sa zároveň ohradila voči označovaniu za „laikov“ zo strany Lesov SR. Podčiarkuje, že všetci, ktorí sa vyjadrovali k téme do médií, majú lesnícke či lesnícko-ekologické vzdelanie a viacerí aj skúsenosti z práce v lesníctve.
Nahlásiť chybu v článku