Tatry tvoria medzi Slovenskom a Poľskom prirodzenú nepriechodnú bariéru. Vysoko položené a veľmi ťažko dostupné sedlá medzi jednotlivými tatranskými končiarmi, nedovolili naše veľhory prepojiť cestnou komunikáciou. Tatranský terén je z hľadiska cestnej dopravy dodnes nedobytý a môžeme si byť takmer istý, že žiadny priesmyk pre automobilovú dopravu na poľskú stranu, ani nevznikne. Čo však železničný tunel? Ten by sa mohol stať realitou. 

Sen o železničnom spojení medzi Slovenskom a Poľskom popod najvyššie tatranské štíty, láka už dlhé desaťročia. V médiách o ňom možno počuť pravidelne každých niekoľko rokov. V minulých rokoch sa o ňom vo veľkom hovorilo v spojení s olympijskými hrami, pri myšlienkach o spoločnom organizovaní tohto prestížneho športového podujatia Poľskom a Slovenskom. Portál SME aktuálne píše o slovensko – poľskom stretnutí zameranom na rozvoj cestovného ruchu v oblasti Tatier. V programe je údajne i návrh tunela popod tatranské štíty. Ako by teda projekt železnice popod Tatry mohol vyzerať?

Centrá slovenských a poľských Vysokých Tatier ležia v podstate blízko seba. Pri ceste z obce Štrbské Pleso do Zakopaného však musíte obchádzať celé pohorie. Vzdušná vzdialenosť asi 20 km, sa tak predĺži na viac ako trojnásobok. Riešením by z hľadiska cestovného ruchu mohla byť práve železničná doprava, ktorá by prepájala slovenskú a poľskú obec tunelom popod tatranské štíty.

Vízií ako tunelom prepojiť Poľsko so Slovenskom je niekoľko. Všetky však narážajú na problém s ochranou prírody. Ak sa pozrieme na mapu Tatier, priamo na juh od Zakopaného ležia na slovenskej strane Tichá a Kôprová dolina, pričom sú obe súčasťou národného parku (TANAP). Prepojiť Zakopané s existujúcou železnicou v obci Štrbské Pleso, tak naráža na problém ochrany prírody. Doprava by sa však z času prevyšujúceho hodinu (okolo celých Tatier) zredukovala na 10-15 minút.

Tunel zo Zakopaného na slovenskú stranu Tatier by mal mať dĺžku asi 7 km. Celá železničná trasa by dosahovala 10-15 km. Ak si aj odmyslíme kolíziu so zákonom č. 543/2002 Z. z. Zákon o ochrane prírody a krajiny, prichádza ďalší problém a to financie. Je jasné, že podobný projekt by dopomohol rozvoju tatranského regiónu na slovenskej i poľskej strane a financovanie by preto bolo s najväčšou pravdepodobnosťou spoločné. Napriek tomu sa na situáciu treba pozrieť s triezvou hlavou. Pri tom, ako naša krajina buduje diaľnicu medzi Bratislavou a Košicami, je vízia podkopania jadrového pohoria tvoreného tvrdými a odolnými horninami, šialená.

Budovanie železničných tunelov vo vysokých pohoriach tvorených tvrdými a odolnými horninami pritom nie je nereálne. Približne pred dvoma rokmi vo Švajčiarsku otvorili najdlhší a najhlbší dopravný tunel na svete – Gotthardský tunel. Slovensko však takmer v ničom nie je Švajčiarsko. Či by priame železničné spojenie medzi Zakopaným a Štrbským Plesom prinieslo viac úžitku ako škody, nechávame na uváženie čitateľa.

Pozri aj: Československý tunel na Jadran: Šialená megastavba, ktorá nás mala doviezť k moru za dve hodiny

sme.sk, podtatranske-noviny.sk, pravda.sk, noviny.sk, etrend.sk