Katastrofa, ktorá sa udiala pred 35 rokmi v černobyľskej jadrovej elektrárni, je aj dnes stále aktuálna. Vo vnútri reaktora č. 4 tlejú stále roztavené časti reaktora a uránového paliva. Dokazujú to merania. 

Opäť tam prebieha štiepna reakcia

„Sú ako uhlíky v grilovacej jame,“ hovorí Neil Hyatt, chemik jadrových materiálov z univerzity z anglického Sheffieldu, pre článok portálu Sciencemag. Ukrajinskí vedci totiž zistili, že v havarovanom jadrovom reaktore prichádza opäť k štiepeniu jadier, teda k javu, ktorý bol typický počas prevádzky elektrárne.

To, že k tomu dochádza, vedci zistili vďaka senzorom, ktoré sledujú tok neutrónov. Ich počet narastá v jednej z miestností. „Je tu veľa nejasností a nemôžeme vylúčiť možnosť nehody,“ povedal Maxim Saveliev z Inštitútu pre bezpečnosť jadrových elektrární.

Na riešenie je dostatok času

Na druhej strane prišlo ale ubezpečenie, že počet neutrónov stúpa iba veľmi pomaly a znamená to, že problém nie je akútny. Bude ho však potrebné riešiť v horizonte niekoľkých rokov. Akákoľvek náprava, ktorá však príde, bude cenným zistením aj pre Japoncov a ich Fukušimu, kde existuje podobné riziko.

Pri výbuchu reaktora č. 4 v roku 1986 sa časť reaktora roztavila a vytvoril sa tzv. korium, čo je lávovitá zmes tvorená jadrovým palivom, kontrolnými tyčami a ďalšími materiálmi. A práve v koriu dochádza k jadrovému štiepeniu.

Problém nie je nový a bol akútny, ešte keď reaktor chránil iba pôvodný sarkofág, do ktorého pretekala voda. Voda sa pritom bežne používa v jadrových reaktoroch a slúži ako moderátor reakcie, kde spomaľuje rýchlosť neutrónov a zvyšuje sa tak pravdepodobnosť, že trafia jadro štiepneho materiálu a dôjde k reťazovej jadrovej reakcii. Keď voda prenikne ku koriu, deje sa v podstate to isté.

Možnosti riešenia

Aj preto tam bol nainštalovaný systém na rozstrekovanie dusičnanu gadolínia, ktorý dokáže neutróny absorbovať. Následne sa v roku 2016 postavil nový sarkofág a verilo sa, že problém so štiepením sa tak vyrieši.

To sa, žiaľ, ako ukazujú merania, úplne nestalo. Riešenie je zatiaľ v štádiu hypotéz. Jednou z možností je vyvinúť robotický systém, ktorý do problematického koria vyvŕta otvory a do nich sa vložia bórové tyče, ktoré pohlcujú neutróny. Takýmto spôsobom býva kontrolovaná jadrová reakcia aj v bežných funkčných reaktoroch.

Už teraz je jasné, že Ukrajina si toto nepríjemné dedičstvo jadrovej havárie ponesie ešte do ďalekej budúcnosti, pričom bude potrebné vyvíjať inovatívne spôsoby, ako bojovať a hlavne zamedziť problémom súvisiacim s likvidáciou po tejto najväčšej jadrovej havárii, aká sa kedy udiala.

Pozri aj:

Pred 35 rokmi vybuchol Černobyľ. 10 krátkych faktov, ktoré ste o katastrofe možno ešte nepočuli