Jeden by si povedal, že ľudstvo od stredovekých čias vyzrelo a dostalo rozum. Pravdou však je, že to z určitého uhľa pohľadu tak nie. Reč je o totiž o mučení, alebo tortúte ak chcete, ktorá sa stala „obľúbenou“ súčasťou výsluchov a väznenia najmä v období stredoveku. Dodnes sa však nič nezmenilo a mučenie je zdá sa stále jednou „najobľúbenejších“ ciest, ako z niekoho vymámiť informácie, či potrestať ho za prehrešky. Zmenili sa len spôsoby mučenia. Pozrite sa na 10 najdesivejších moderných mučiacich techník, z ktorých behá mráz po chrbte.
Mučenie chladom
Mučenie chladom sa stalo vo veľkom používané najmä v USA a to v druhej polovici 20.storočia. Umiestnenie väzňa do silno klimatizovanej miestnosti sa ukázalo ako veľmi účinné. Vo veľkej obľube mali (a stále možno i majú – evidované sú i prípady z 21.storočia) americké úrady ako CIA a FBI. Podchladenie je totiž skutočne mučivé. Väzňov privádza nízka teplota k neznesiteľnej bolesti celého tela, neprestávajúcej triaške a tikom. Takéto mučenie telo vydrží bez ohrozenia niekoľko hodín.
Stoj v drepe
Medzi najrozšírenejšie a najhrozivejšie moderné mučiace techniky patrí i stoj v drepe. I keď to možno neznie tak desivo, určite by ste nechceli byť obeťou (ani svedkom) takéhoto mučenia, ktoré je veľmi rozšírené najmä v Číne. Obeť tohto mučenia má väčšinou zviazané ruky i nohy a celú dobu musí stáť v drepe. Po niekoľkých hodinách má osoba nohy úplne znecitlivené a ukrutná bolesť sa už dávno rozšírila do každého centimetra jej tela. Celá technika je spojená s odopretím vody, jedla i spánku čo jej účinky ešte niekoľkonásobne zvyšuje.
Biela izba
White Room, alebo Biela izba. Taký je názov údajne tej najhoršej možnej mučiacej techniky, ktorú ľudstvo v moderných dejinách používa. Ide o formu psychického a mentálneho týrania, keď je väzeň umiestnený do bielej miestnosti. Úplná izolácia a zmyslová deprivácia, ktorá väzňa sprevádza je to najhoršie, čím si živý človek môže prejsť. Biela izba je biela v celom svojom zmysle. Biele steny, biele svetlá, biele oblečenie väzňa, biele dvere. Väzňovi sa servíruje výlučne biele jedlo – ryža. Podrobnejšie informácie o tejto desivej metóde nájdete v našom staršom článku.
Mučenie hudbou
I keď sa na prvý pohľad táto technika nezdá nijak hrozivá opak je pravdou. Podobne ako mučenie chladom i mučenie hudbou sa stalo „obľúbenou“ mučiacou metódou najmä v druhej polovici 20.storočia. Okrem FBI a CIA ho využívali i v Rusku, Iraku, Iráne a Grécku. Ako to vlastne prebiehalo? Predstavte si, že ste spútaný, v tmavej miestnosti a na ušiach máte slúchadlá, ktoré si nemôžete zložiť. V extrémnej hlasitosti vám do uší znie jedna pieseň dookola aj 30 hodín. Váš mozog sa celkom otupí, vaše zmysly miznú a vy spravíte čokoľvek preto, aby to konečne prestalo…
Znásilnenie psom
Zdá sa, že moderný človek je schopný naozaj všetkého. I tak hrozivej veci ako je vytrénovanie psa na to, aby bol schopný znásilniť človeka. Mučiaca technika, pri ktorej je osoba znásilnená „trénovaným“ psom znie skutočne hrozivo, nechutne a niekomu zrejme i nereálne. Pravdou však je, že existujú záznamy o jej využívaní pri vypočúvaní žien po páde Pinochetovho režimu v Chile, ako i záznamy z Afganistanu.
Nútená výživa
Nútená výživa, alebo v jednoduchosti mučenie jedlom, je technika, pri ktorej je do hrdla mučeného vložená asi pol metra dlhá plastová hadička, ktorá je dovedená až do žalúdku. Pomocou nej je potom tento človek „nakŕmený“ proti svojej vôli. Po tomto procese je pripútaný na niekoľko hodín na lôžko, aby bola prijatá potrava strávená. Táto technika sa od iných mučiacich techník trochu líši, pretože je používaná najmä na väzňov, ktorí držia protestnú hladovku, aby ich väznitelia udržali pri živote.
Simulované topenie
Waterboarding, po slovensky označovaný ako simulované topenie je mučiaca technika využívaná už v 14. storočí počas španielskej invizície, ktorá si však svoje miesto našla i v moderných dejinách. Pri waterboardingu je obeť pripútaná do ležiacej polohy, väzniteľ mu potom na hlavu prehodí vrece, či inú látku a na hlavu obeti leje vodu. Týmto spôsobom je dýchanie obete silno obmedzené a prichádza k simulovanému topeniu. Túto techniku používali Spojené štáty v Guantaname a mnohí vysokopostavení americký politici ju vôbec nepovažovali za mučenie. V 70.rokoch bola táto metóda „obľúbená“ i vo Veľkej Británii.
Mučenie cibuľou
Mučenie cibuľou bolo pred niekoľkými rokmi odhalené v Dominikánskej republike a údajne ho využívajú i mexické drogové kartely. Táto metóda je veľmi primitívna a opiera sa o silice, ktoré cibuľa obsahuje. Tie dráždia pokožku, dýchacie cesty i oči človeka (viď. krájanie cibule). Samotná technika spočíva v tom, že obeti je cez hlavu prehodené vrece naplnené nakrájanou cibuľou, čo spôsobí hotové muky. Podľa správ z Dominikánskej republiky, polícia využívala túto techniku na podozrivých a to dokonca i takým spôsobom, že im cibuľu vkladali do análneho otvoru…
Spánková deprivácia
Nedostatok spánku spôsobuje hneď niekoľko dôsledkov. Človek sa nedokáže na nič sústrediť, postupom času prichádzajú halucinácie a paranoja a medzi posledné štádiá patrí strata myšlienkovej kontinuity (teda absolútna neschopnosť premýšľať). Táto mučiaca technika je celkom jednoduchá. Obeti je odopieraný spánok čo najdlhšiu dobu, potom je jej na krátko dovolené zaspať a nakoniec ju väznitelia prebúdzajú a nútia vypovedať. Postupom času sa však ukázalo, že napriek veľkej „obľube“ je spánková deprivácia pomerne neúčinná, pretože obeť je po dlhom čase bez spánku natoľko dezorientovaná, že len málokedy poskytne pravdivé informácie.
Mučenie bambusom
Mučenie bambusom je záhadná technika, ktorá bola údajne praktikovaná počas 19. a 20.storočia v južnej a juhovýchodnej Ázii. Dodnes síce neexistujú žiadne oficiálne dôkazy, len príbehy a legendy ľudí. Známa dvojica Mythbusters však dokázala, že túto techniku je možné použiť. Metóda spočíva v priviazaní obete nad mladý výhonok bambusu. Táto rastlina rastie impozantnou rýchlosťou (niektoré druhy až 90 cm za 24 hodín) a tak za istý čas ostrý výhonok najskôr prepichol obeti kožu a za nejaký čas sa predral celým telom.
Nahlásiť chybu v článku