Olympiáda ako najväčší športový sviatok dokáže často napísať príbehy, ktoré sa na prvý pohľad zdajú ako z filmu. Jeden sa udial aj tento rok v Tokiu, kde históriu amerických olympionikov prepísala len osemnásťročná pretekárka v taekwonde, Anastasija Zolotić.
„Viem, že ostatní po zisku medaily šalejú od radosti. Ja tu teraz len sedím vedľa svojho zlata a premýšľam, že čo som to vlastne dokázala,“ povedala pre Usa Today bezprostredne po historickom úspechu nová americká olympijská hrdinka.
Spojené štáty americké vyslali do japonského Tokia viac než 600 športovcov. Medzi skupinami skúsených a cieľavedomých medailistov a medailistiek sa ocitla aj osemnásťročná reprezentantka v taekwonde, Anastasija Zolotić.
Rodáčka z mesta Largo na Floride bola do posledných dní takmer neznámou športovkyňou. Jej najväčšie úspechy boli strieborná medaila z mládežníckych hier v roku 2018 a zlatá medaila z Panamerických hier o rok neskôr, ktorá ju zároveň kvalifikovala na prebiehajúcu olympiádu v Tokiu.
Životný i športový príbeh mladej Anastasije má však okrem obrovského úspechu aj hlbšie zákutia. Zlatá medaila z olympijských hier je zaručene najhodnotnejším ocenením pre každého športovca spod piatich kruhov, no vnútorné pocity samotnej taekwondistky sa možno prekvapivo vyhýbajú očakávaniam.
„Nikdy som nebola na školskom plese. Zmeškala som maturitu a nedostala som sa ani na tie futbalové zápasy, kam chodia všetci zo školy v dresoch a fandia,“ otvorila sa pre portál People.
Zolotić tým jasne naznačila, že aj keď má po športovej stránke sľubnú kariéru a s olympijským zlatom jej popularita závratne narastie, v živote jej napokon chýbajú úplne bežné veci. „Chcem sa obliecť a ísť von v kamarátmi, alebo sa len tak dlho vyspať. Ale vždy si poviem, že športovkyňou som len istú časť svojho života. Všetky tie veci ma predsa počkajú,“ pokračovala zlatá medailistka v rozhovore.
Ďalšou pre verejnosť neviditeľnou stránkou, ktorá mladej bojovníčke spôsobovala starosti, bolo určite odlúčenie od rodiny. Kvôli príprave a turnajom musela veľa cestovať, no nikdy nezanevrela na silné rodinné puto.
„Moji rodičia pochádzajú z bývalej Juhoslávie. Mama sa volá Dragana, pracuje ako sestrička a najradšej zo všetkého trávi čas s rodinou. Otec, Dalibor, vlastní spoločnosť na spracovanie žuly a obľubuje čas strávený na loďke alebo pri grile. Mám aj sestru Natalju, tá si zase užíva čas s kamarátmi a nakupovanie,“ prezradila olympionička pre NBC o svojich najbližších.
Zlatá medaila, šťastný opasok a modré nechty
Ako spomína rodáčka z Floridy, prvé kontakty s taekwondom prežila ako osemročná. „Pamätám si, keď som mala ísť na svoj prvý turnaj. Bola som nadšená, že budem súperiť proti ostatným,“ citovala tínedžerku NBC Olympics. Prešlo desať rokov a Anastasija Zolotić sa v Tokiu cez tri súperky dostala do veľkého finále.
Bola teda v priamom zápase o zisk cenného kovu. Ešte pred veľkým finále dostala mladá americká olympionička otázku, či si potrpí na predzápasové rituály. „Nosím na sebe opasok pre šťastie a nechty si lakujem modrou farbou,“ odpovedala s istotou Zolotić.
Súperkou v jej dovedna najdôležitejšom zápase kariéry bola ruská bojovníčka Tatiana Minina (24). Aj keď predzápasovou favoritkou bola skúsenejšia aj staršia Ruska, famóznym výkonom sa napokon na vrchol stupienka víťazov dostala mladá Američanka, ktorá porazila protivníčku so skóre 25:17.
„Viem, že ostatní po zisku medaily šalejú od radosti. Ja tu teraz len sedím vedľa svojho zlata a premýšľam, že čo som to vlastne dokázala“ – Anastasija Zolotić
Nebyť trénera a rodiny, možno by s tým skončila
Dnes už má zlatú medailu, no ako sama priznala, sprevádzali ju aj náročnejšie obdobia. Chýbal jej normálny život stredoškolskej študentky, lebo kým sa iní zabávali, ona musela drieť v telocvični. „Dva roky dozadu som mala pocit, že s tým chcem skončiť. Pýtala som sa samej seba, stojí mi tá námaha za to?“ cituje úspešnú bojovníčku People. Nad vodou ju však udržal tréner Gareth Brown, ktorého aj samotná taekwondistka považuje za kľúčovú súčasť svojho úspechu.
Ako je zvyčajné u väčšiny profesionálnych športovcov, aj v tomto prípade zohrala dôležitú úlohu podpora od rodiny. „Najviac v celej mojej kariére ma určite ovplyvnili rodičia. Vždy ma posúvali k najlepším výkonom. Učili ma, že pokiaľ si človek nastaví v hlave cieľ, potom môže dokázať všetko,“ povedala Zolotić pre stanicu NBC ešte pred začiatkom olympijského turnaja.
Jej prípravu ovplyvnila aj pandémia
Mladá športová nádej, ktorá sa kórejskému bojovému umeniu venuje už viac než desať rokov, taktiež nezabúda na náročné obdobie prípravy ovplyvnenej pandémiou COVID-19.
„Prešiel rok odvtedy, čo sme trénovali v pivniciach, rôznych telocvičniach, na ihriskách či tenisových kurtoch. Preto je pre mňa stále nereálne držať v ruke vlastnú medailu, je to úžasný pocit,“ zakončila Zolotić a na záver ešte dodala, že teraz sa najviac teší na čas so svojou rodinou.
Cez všetky peripetie jej športovej kariéry aj osobného života, Zolotić ostáva verná svojej disciplíne, na ktorej ju fascinuje najmä fyzický kontakt.
„Ak by som si mala vybrať jednu vec, prečo som sa v živote odovzdala taekwondu, tak je to určite jeho fyzická stránka. Mladým športovcom taktiež vždy radím, nech sa chopia príležitosti, pretože mladý vek je len ich výhodou,“ odovzdala skrz NBC posolstvo prvá zlatá medailistka v taekwonde v histórii Spojených štátov amerických.
Nahlásiť chybu v článku