Stredomorská strava je už dlhodobo označovaná za jednu z najlepších diét, aké môže človek dodržiavať. Okrem toho, že je mimoriadne chutná, má mať mnohé benefity pre naše zdravie. A aj keď môže mať skutočne pozitívne účinky, minimálne v jednej oblasti vyzerá, že neprináša žiadne výhody.
Stredomorská strava je široko definovaná ako strava bohatá na zeleninu, strukoviny, ovocie, ryby a nenasýtené tuky, akým je napríklad olivový olej. Táto strava je na druhej strane chudobná na mliečne výrobky, červené mäso a nasýtené tuky. Predchádzajúce štúdie o potenciálnych kognitívnych výhodách tohto stravovania však dosiahli zmiešané výsledky, uvádza portál Science Alert.
Neznižuje riziko demencie
Dve štúdie publikované v roku 2019 v časopise JAMA, ktoré zahŕňali tisíce ľudí a desaťročia pozorovaní, nenašli žiadne dôkazy o tom, že stredomorská strava znižuje riziko demencie, alebo že kvalita stravy vo všeobecnosti zmierňuje riziko jej vzniku.
A teraz nová švédska štúdia vrhá ďalší tieň pochybností o prínose stredomorskej stravy na podporu mozgu. Tieto zistenia boli publikované v časopise Neurology.
„Nenašli sme žiadnu súvislosť medzi konvenčnými stravovacími návykmi alebo dodržiavaním stredomorskej stravy a následným výskytom demencie,“ povedala autorka Isabelle Glansová pre Live Science.
O rozmach stredomorskej diéty sa zaslúžili manželia Keysovci na základe ich výskumu medzi stravou a rizikom vzniku infarktu. Výskum naznačil, že diéty s nízkym obsahom nasýtených tukov chránia pred kardiovaskulárnymi ochoreniami a manželia čerpali inšpiráciu na napísanie kníh o diéte práve zo stredomorskej kuchyne.
Strava je jedným z faktorov
Teoreticky by stredomorská strava mohla nepriamo znižovať riziko demencie, ukázali staršie štúdie, a to preto, že hromadenie tuku v tepnách, mŕtvica, vysoký krvný tlak, vysoká hladina cukru a cukrovka môžu zvyšovať riziko demencie a stredomorská strava by ho mohla znižovať.
Švédska štúdia to nevylučuje, ale naznačuje, že samotná strava nemá výrazný vplyv na priebeh kognitívnych funkcií v neskoršom veku. Vedci tak diétu pokladajú iba za jeden z faktorov a až ich súčet môže ovplyvňovať priebeh kognitívnych funkcií. Za ďalšie faktory označili pravidelné cvičenie, vyhýbanie sa fajčeniu, pitie s mierou a udržiavanie správneho krvného tlaku. Najmä pravidelná fyzická aktivita a kontrola krvného tlaku chránia pred kognitívnym poklesom viac ako zvolená strava.
Švédi realizovali výskum na približne 28-tisíc ľuďoch, ktorí mali v priemere 58 rokov a započali ju začiatkom 90. rokov 20. storočia. Účastníci poskytovali svoje stravovacie údaje vo forme týždenného denníka, v ktorom uvádzali podrobný zoznam toho, čo jedli a o množstve jedla.
Na základe získaných informácií vedci bodovali každého účastníka, ako dodržiava typické švédske stravovanie, alebo ako dodržiava stredomorskú diétu.
Nenašli žiadne rozdiely
Počas sledovaných 20 rokov bola diagnostikovaná nejaká forma demencie u 1943 účastníkov, v relatívnom vyjadrení to bolo 6,9 %. Najčastejšie to bola Alzheimerova choroba a vaskulárna demencia, ktorá vzniká pri zlom prekrvení mozgu.
Vedci zistili, že či sa títo ľudia držali konvenčnej stravy, alebo stredomorskej stravy, nemali nižší výskyt akejkoľvek demencie ako iní účastníci.
Avšak aj táto štúdia má svoje obmedzenia, ktoré priznávajú aj jej autori. Účastníci mohli nesprávne uvádzať svoje skutočné stravovacie návyky, resp. neuvádzali úplne všetko, čo konzumovali. Najlepším spôsobom, ako otestovať dlhodobý účinok stredomorskej diéty by bolo uskutočniť randomizovanú štúdiu, kde by skupiny účastníkov dostávali jedlo od vedcov a boli by monitorované príznaky demencie. Navrhnúť však takúto dlhodobú štúdiu by bolo náročné až nemožné.
Nahlásiť chybu v článku