Aj po práci neustále myslíme na e-mail, na ktorý sme nestihli odpovedať a na ďalšie povinnosti. A ak nám zavolá šéf, bez váhania hovor vezmeme. Európsky parlament to však chce zmeniť. V legislatíve chce ukotviť tzv. právo na vypnutie.
Zamestnanec má mať právo na vypnutie
Nemyslieť na prácu je náročné najmä v časoch, keď množstvo ľudí pracuje z domu. Len ťažko dokážeme oddeliť pracovný priestor od toho oddychového a súkromného. Ťažko odolávame nutkaniu odpisovať na maily či reagovať na telefonáty. Európsky parlament to však chce zmeniť. Ako informuje portál Europarl, cieľom je chrániť zamestnancov a umožniť im po pracovných hodinách celkom sa od práce odpojiť.
Digitálne nástroje totiž uľahčili zamestnancom aj zamestnávateľom život, vytvorili však prostredie, kvôli ktorému sme neustále dostupní. Očakáva sa tak, že zamestnanec vždy zareaguje na telefonát či na správu. A to bez ohľadu na to, kde sa práve nachádza a bez ohľadu na dennú dobu. Ako sa však pre Noviny.sk vyjadril europoslanec Martin Hojsík (PS/RE), „ potrebujeme naozaj mať balanc medzi tým, koľko pracujeme a časom pre rodinu, blízkych a časom na oddych“.
V Európskej únii začalo počas pandémie z domu pracovať až 37 % ľudí. Následkom toho sa ešte viac narušila hranica medzi prácou a súkromím. Ľudia totiž neraz pracujú aj po stanovenom pracovnom čase. Aj keď sa takýmto spôsobom podarilo uchovať množstvo pracovných miest, výrazne sa narúša rovnováha medzi pracovným a osobným životom. Dôkazom je fakt, že z 37 % ľudí pracujúcich z domu až 27 % pracuje nad rámec oficiálne stanovených pracovných hodín.
Po pracovnej dobe nemusíte reagovať
Človek nie je stroj. Pracovať by mal najviac 48 hodín týždenne a aspoň 11 hodín denne by mal venovať odpočinku či iným aktivitám. Okrem toho, každý zamestnanec by mal mať nárok aspoň na 4 týždne platenej dovolenky ročne.
Neschopnosť oddeliť prácu od súkromia môže mať pre zdravie človeka vážne následky. Neustála dostupnosť a sedenie pri počítači či pri telefóne môže viesť k bolestiam očí či chrbtice. Kognitívne a emočne sme preťažení a z dlhodobého hľadiska to môže viesť k syndrómu vyhorenia.
Za vypnutie nesmú hroziť sankcie
Právo odpojiť sa v súčasnosti nie je ukotvené v žiadnom zákone. A to napriek tomu, že viac ako 300 miliónov ľudí po celom svete trpí depresiami či inými poruchami, ktoré zapríčinili nevhodné pracovné podmienky. To by sa však čoskoro malo zmeniť. Zamestnanec bude mať právo po pracovných hodinách vypnúť a zamestnávateľ mu nebude môcť posielať správy, maily, ani mu telefonovať.
Ak zamestnanec na telefonát či správu nezareaguje, nesmú mu za to podľa Europarl hroziť žiadne sankcie. Platiť by to malo nielen pre nadriadených, ale aj pre kolegov. Vzdelávacie aktivity súvisiace s prácou by sa mali odohrávať počas pracovnej doby alebo by mali byť riadne odmenené.
Nahlásiť chybu v článku