Spomeňte si na detstvo svojich rodičov a porovnajte ho s detstvom súčasnej mládeže. Možno budete prekvapení, že ste si v skutočnosti nikdy poriadne neuvedomili, o čo všetko ju dnešná doba oberá. Nič sa predsa nevyrovná osobnej komunikácii a kontaktu s rodinou a priateľmi, a futbal sa dá tiež hrať vonku a nie len prostredníctvom počítača alebo hernej konzoly.
V súčasnosti žiaci nemôžu dobrovoľne používať mobilný telefón na školách. Okrem vyhlášky ministerstva školstva, ktorá zakazuje používanie týchto zariadení počas vyučovania, zvyknú školy danú problematiku obsiahnuť aj vo svojich školských poriadkoch. Aj samotní odborníci tvrdia, že jednotná a prísnejšia regulácia mobilov v školách by mala výrazne skvalitniť výchovno-vzdelávací proces.
Projekt Bezinternetu.sk
Projekt Bezinternetu.sk pripravilo občianske združenie eSlovensko v rámci celosvetovej iniciatívy Deň bezpečného internetu, ktorým je práve 9. február. Cieľom je obmedzenie častého používania mobilu, skvalitnenie správania detí, vyvolanie záujmu o šport či iné pohybové aktivity, objavenie nových hier i mimo virtuálneho sveta a uvedomenie si, že aj offline život existuje a je rovnako úžasný. Tvorcovia sa inšpirovali krajinami zo zahraničia, najmä Francúzskom a Austráliou, ale i Nemeckom, kde sa uskutočnil podobný dobrovoľný projekt a jeho výsledky boli viac než pozitívne.
Pilotná škola projektu
Na Slovensku sa stala prvou školou, ktorá sa do projektu zapojila, práve Základná škola Kráľová pri Senci. Už dvanásť rokov reguluje používanie mobilných zariadení, preto výzvu s nadšením prijala. „Pre túto dobu nie je bežné, aby sa žiaci vzdali mobilov a internetu v škole aj v súkromí. Deti to prijali ako výzvu a pomohlo to škole aj rodičom. Odporúčam, aby si projekt Bezinternetu.sk vyskúšali aj na ďalších školách,“ tvrdí riaditeľka školy Darina Deáková.
Z celkových 324 študentov si 84 vyskúšalo, aké je to žiť bez internetu. Od 5. novembra do 5. decembra 2018 sa preto vzdali okrem mobilných telefónov aj televízie, tabletov či herných konzol. Je prekvapivé, že viac ako dve tretiny žiakov vydržalo celý mesiac, a len pár žiakov to vzdalo hneď prvý alebo druhý týždeň. Zaujímavosťou tiež je, že sa zúčastnilo takmer raz toľko dievčat ako chlapcov.
Motiváciou im bola najmä zvedavosť, či obdobie bez displejov vydržia, stávka so spolužiakmi, ale aj záujem chodiť viac von. Niektorí žiaci uviedli, že sa projektu zúčastnili najmä kvôli rodičom. A práve tí mali snáď ešte silnejšiu motiváciu ako deti samotné. Okrem zvedavosti chceli dieťa otestovať, či dokáže vydržať naozaj celý mesiac, ale tiež ich zaujímalo, či môžu odsledovať vplyv médií na správanie ich potomkov. Keďže práve rodičia sú z doby, kedy sa žilo bez mobilu a internetu, priali si, aby aj ich deti mali možnosť takýto život aspoň na chvíľu vyskúšať. Počas celého mesiaca si rodičia, deti aj učitelia mohli viesť denník a zapisovať si tak svoje postrehy.
Denník rodičov
Rodičia podľa zápiskov v denníku zhodnotili projekt veľmi pozitívne. Deti sa venovali rodine, súrodencom a kamarátom, s ktorými viac komunikovali a zaujímali sa o dianie v ich okolí. Okrem toho tiež pomáhali s domácimi prácami, dokázali dlhšie udržať pozornosť, chodili von, čítali knihy, športovali a viac sa pripravovali do školy, čo sa odrazilo aj na ich študijných výsledkoch. Prijali to ako príjemné spestrenie, kedy sa svet netočí len okolo sociálnych sietí. Zmenu podľa nich možno pozorovať aj po ukončení celého projektu. Všimli si, že deti už nie sú tak často na svojom mobilnom telefóne, nepozerajú toľko televíziu a tiež sa venujú voľnočasovým aktivitám, ktorým sa začali počas daného mesiaca.
Denník žiakov
Podobne ako rodičia, aj deti sa zhodli na pozitívnom pôsobení projektu. Celý mesiac, s výnimkou použitia technológií ako pomôcky vzdelávania, tak odolávali kontrolovaniu svojich smartfónov. S pocitmi sa denníku zdôverila Tereza, ktorá tvrdí, že jej mesiac bez internetu potvrdil, aký dokáže byť život bez mobilu alebo tabletu úžasný. Aj siedmačka Veronika si do denníka poznačila postreh o tom, ako prečítala omnoho viac kníh, a tiež viac chodila von so svojím psíkom. Rozhodne by si podľa nej mali mesiac bez internetu vyskúšať všetky deti v podobnom veku.
Študentka Daniela odprezentovala denník verejnosti
Nedávnej tlačovej konferencie sa zúčastnila aj deviatačka Daniela, ktorej denník bol vyhodnotený ako najlepší, a mala tak možnosť jednotlivé príspevky z neho odprezentovať verejnosti. Spomína na to, aké boli najmä prvé dni ťažké. Každý deň všade meškala, preto bola nútená nosiť so sebou náramkové hodinky a vytlačiť si rozpis autobusov a vlakov. Dokonca si namiesto používania Google kúpila slovník. Zo začiatku bez internetu nemala čo robiť, neskôr začala športovať, čítať knihy, viac komunikovať s rodičmi a stretávať sa s priateľmi. Uvedomila si, že veľa kamarátov stratila za neodpisovanie na ich správy a tešila sa tak, že aj vďaka projektu zistila, ktorí priatelia sú praví a úprimní.
Boli chvíle, kedy sa museli so spolužiakmi podporovať, že koniec už je za rohom, a niekedy si na priamku rozdelenú po dňoch zaznačovala nutkanie skontrolovať si svoj telefón. Zo všetkého najviac jej však chýbala hudba, bez ktorej sa, ako tvrdí, nedá žiť. Okrem hudby nemohla nakupovať online a minula tak vraj oveľa viac peňazí. A aj keď sa na telefón tešila, ako keby ho nikdy nemala, napokon zistila, že jej až tak nechýba. V súčasnosti viac komunikuje, má širšiu slovnú zásobu a na záver denníka si zapísala: „Tento mesiac ma naučil veriť samej sebe. Myslím, že ľudia sú úžasní, keď niečo nájdu. Nie na internete, ale sami v sebe.“
bezinternetu.sk
Nahlásiť chybu v článku