Deň rovnosti v odmeňovaní žien a mužov tento rok pripadol na 25. októbra 2021. Ak to premeníme na odpracované dni, tak v roku 2021 od 25. októbra pracujú ženy na Slovensku až do konca roka zadarmo. Tento stav sa v porovnaní s minulým rokom zlepšil o tri dni. Údaje však ešte nezohľadňujú obdobie pandémie COVID-19 a jeho dopad na situáciu žien.
Rozdiel medzi mzdami mužov a žien patrí na Slovensku stále k najvyšším v krajinách EÚ. Podľa Eurostatu bol rodový mzdový rozdiel v neupravenej forme (ide o priemerné hodinové zárobky) v roku 2019 na Slovensku 18,4 %. Priemer EÚ bol 14,1 %, pričom Slovensko bolo šieste odzadu. Horšie na tom je už len Estónsko, Litva, Rakúsko, Nemecko a Česká republika. Podľa Štatistického úradu SR bol v roku 2020 rozdiel medzi mužmi a ženami v priemerných nominálnych mesačných zárobkoch 17,8 % (muži v priemere zarábali 1 446 Eur a ženy 1 191 Eur). To znamená, že z jedného eura, ktoré zarobia muži, dostanú ženy 81,6 centov.
Za posledných 10 rokov sa nič veľmi nezmenilo
„Negatívom je, že za posledných 10 rokov sa rodový mzdový rozdiel veľmi nezmenil a osciluje medzi 18 až 21 %. Napriek zvyšovaniu kvalifikácie žien a ich vyššiemu zastúpeniu na pracovnej sile, sa znižovanie rodového mzdového rozdielu zastavilo,“ vysvetľuje analytik a výskumník pre oblasť rodovej rovnosti Národného projektu Prevencia a eliminácia rodovej diskriminácie Andrej Kuruc.
Stále platí, že rozdiely v mzdách sa najviac prejavujú u vysokoškolsky vzdelaných ľudí v riadiacich pozíciách, a to najmä v podnikateľskom sektore (za rok 2019 bol 19,4 %). Rodový mzdový rozdiel v priemerných mesačných nominálnych zárobkoch medzi ženami a mužmi s vysokoškolským vzdelaním II. stupňa bol až 27,3 % za rok 2019. Pritom viac žien ako mužov dosiahne vysokoškolské vzdelanie, každoročne je ich cez 60 %.
Platí tiež, že najvyšší rodový mzdový rozdiel je v odvetví finančných a poisťovacích služieb (31,4 %) a informácií a komunikácií (27,7 %), pričom ide o sektory, kde stereotypne dominujú muži a zároveň sú na manažérskych pozíciách veľké rozdiely v platoch medzi mužmi a ženami. Vysoké rozdiely nájdeme tiež v sektore priemyslu (25,4 %), kde ten rozdiel v zastúpení mužov a žien nie je až tak veľký, ale muži viac pracujú v lepšie platených odvetviach ako automobilový priemysel, a ženy v menej platených odvetviach ako napríklad textilný priemysel.
Prekvapivý je vysoký rodový mzdový rozdiel v oblasti zdravotníctva a sociálnej pomoci, a to až 26,4 %. To znamená, že aj v sektore, kde dominujú ženy, a ktorý bol počas pandémie COVID-19 v prvej línii, zarábajú ženy v porovnaní s mužmi menej.
Mužská práca je viac cenená ako ženská
„Akoby aj tu bola práca mužov viac cenená a od žien, s ktorými sa starostlivosť a opatrovanie automaticky stereotypne spája, sa aj očakáva, že ju budú robiť aj za nižšie mzdy. Výsledky potvrdzujú, že stále prítomné rodové stereotypy a pretrvávajúca segregácia žien do odvetví, povolaní a pracovných pozícií, ktoré sú nižšie cenené a ohodnotené, hrá prím v rozdielnej výške miezd“, sumarizuje analytička Jana Jablonická Zezulová.
Z hľadiska veku sú najväčšie rodové mzdové rozdiely medzi mužmi a ženami vo veku 35 – 44 rokov (22,3 %), a potom 45 – 54 rokov (20,6 %). Je to spôsobené tým, že ženy po návrate z rodičovskej dovolenky môžu zažívať kariérny prepad a stratu zručností. Zároveň, napriek tomu, že majú platenú prácu, tak je na ich pleciach stále vo väčšom podiele „druhá pracovná zmena“ v podobe neplatenej práce v domácnosti, čo je ďalší významný faktor, ktorý vplýva na mzdové rozdiely.
Aj podľa zistení Medzinárodného programu sociálneho prieskumu (ISSP), ktorý poskytuje informácie o usporiadaní domácností vo vzťahu k neplatenej práci pre 21 členských štátov EÚ vyplynulo, že až v 68 % domácnostiach respondentov a respondentiek na Slovensku sú vykonávateľkami neplatenej práce ženy. „Opatrenia, ktoré by mohli zmierniť tento neutešený stav sú najmä zlepšenie dostupnosti služieb starostlivosti o deti do 3 aj od 3 rokov, zavedenie flexibility využívania rodičovskej dovolenky a väčšie zapojenie mužov – otcov do starostlivosti o deti, ako aj väčšie využívanie nástrojov, ktoré ponúka zákonník práce pre zamestnávateľov v oblasti transparentnosti mzdového ohodnotenia žien a mužov a flexibilných foriem práce,“ uzatvára Andrej Kuruc.
Nahlásiť chybu v článku