Na liečbu hystérie sa využíval takzvaný hysterický záchvat. Tento jav dnes nazývame orgazmus. Počas viktoriánskej éry však ľudia ani lekárska komora samozrejme neboli tak znalí ako dnes. Psychiatri, vedci a lekári v tom čase tvrdili, že pokiaľ je žena frustrovaná je nutné dostať pod kontrolu jej maternicu. Je pravda, že všetci títo experti boli zložení len z mužského osadenstva, takže tu je čiastočne vysvetlená absurdnosť týchto tvrdení.
Hystéria je už dnes zaniknutým termínom. Napriek tomu sa stále využíva v laickom žargóne, avšak dnes už vieme, že nič také v podstate neexistuje. V čase, kedy bola považovaná za reálny problém bola opisovaná sprievodnými znakmi, ktoré sa pohybovali od fyzickej slabosti cez erotické fantázie až po stratu chuti do jedla. V podstate všetko, čo si muži nevedeli u žien priamo vysvetliť bolo pre nich príznakom hystérie.
Prvé zmienky o tomto zvláštnom postihnutí padli už 400 rokov pred Kristom. Ich autorom bol lekár Hippokrates. Je to ten istý chlap, ktorému sa dodnes skladá Hippokratova prísaha, čo znie ako mierna irónia, no tým sa teraz zaoberať nebudeme. Tento antický Grék veril aj v to, že maternica je zvieratko, ktoré sa voľne potuluje ženským telom a akonáhle sa priblíži k nejakému orgánu, nastanú problémy.
Slovo hystéria vzniklo zo slova hystera, teda gréckeho výrazu pre maternicu. O niekoľko stoviek rokov neskôr prišiel bystrý rímsky lekár Claudius Galénos na to, že pohyb maternice je spôsobený sexuálnou depriváciou. Vydaté ženy teda s liečbou problém nemali. Tie, ktoré boli slobodné boli odovzdávané do kostola, kde bolo vysporiadať sa s hystériou omnoho náročnejšou úlohou. Neskôr prišiel Galénos na to, že podobný efekt ako sex, má takzvaná panvová masáž, ktorej dôsledkom bol hysterický záchvat. Teda po našom orgazmus.
Keď sa v 19. storočí začala hystéria záhadne čoraz viac rozširovať, začala byť aj úľava od nej mediálne propagovaná. A teda o svojpomocnom docielení sexuálneho ukojenia sa začalo písať aj v novinách. Avšak termín orgazmus sa v pravom slova zmysle objavil už dávno predtým. V roku 1660 doktor Nathaniel Highmore s týmto termínom prišiel prvýkrát a opísal ho ako vyvrcholenie panvovej masáže. Keďže bol veľmi vnímavý, poukázal aj na fakt, že dosiahnuť ho nie je ľahkou úlohou.
Keď sa vo Viktoriánskej ére, v 19. storočí rozšírila popularita hystérie, zistilo sa, že týmto ochorením trpí viac ako štvrtina ženskej populácie. V skutočnosti teda išlo len o nevypovedanú túžbu po orgazme. V tom čase však z metódy panvovej masáže začínali byť lekári unavení a dokonca mali problém s kŕčami v prstoch. Preto začali pátrať po rôznych alternatívach. Jednou z nich bola hydroterapia.
Jej efekt spočíval v silnom prúde studenej vody, ktorý bol mierený na ženskú panvu počas toho, ako sedela na stoličke špeciálne určenej pre túto terapiu. Neskôr prišiel ďalší lekár s ďalším geniálnym nápadom, ktorým mal byť takzvaný Manipulátor. Išlo o predchodcu dnešného vibrátora, ktorý bol v tom čase poháňaný parou. Manipulátor bol veľký stôl, ktorý mal na vrchu vibrujúci nástroj. Na ten sa mali ženy usadiť a počkať na orgazmus. Lekári však boli varovaní, aby nenechali ženy sedieť na manipulátore pridlho, pretože by mohlo dôjsť k nadmernému pôžitku.
Neskôr sa však stávali vibrátory čoraz menšími a po čase prichádzali aj prenosné verzie. Vibrátor bol dokonca 50. predmetom z domácich potrieb, ktorý sa stal elektrifikovaným. Odporúčali ho aj lekári, a tak sa stával čoraz súkromnejšou záležitosťou, ktorú si mohol dovoliť takmer každý a ženy si tak mohli „dopriať úľavu od hystérie“ aj v pohodlí domova.
Termín hystéria bol vyradený zo zoznamu psychických porúch v roku 1950 asociáciou amerických psychológov. V roku 1980 bol nahradený termínom konverzná porucha. Ide o ochorenie, kedy pacient trpí fyzickými zdravotnými ťažkosťami, ktoré nie je možné obhájiť z hľadiska medicíny. Teda napríklad pri autonehode môže človek ochrnúť od pása dole bez toho, aby bola táto časť tela vôbec postihnutá. Vďaka traume si však mozog ochrnutie vsugeruje.
all-that-is-interesting.com
Nahlásiť chybu v článku