Človek je sociálny tvor a potrebuje aspoň nejakú formu ľudského kontaktu. V extrémnych prípadoch však človek ostáva úplne sám. Príkladom je Juana Maria, ktorá žila v absolútnej izolácii od zvyšku sveta takmer 20 rokov.

Na ostrove žila sama 18 rokov

Na svete existuje len minimum ľudí, ktorí by dobrovoľne žili bez akéhokoľvek kontaktu s inými ľuďmi celé roky. Ako informuje portál IFL Science, záhadná žena menom Juana Maria strávila osamote 18 rokov. Veľa sa toho o jej živote nevie, okrem toho, že časť z neho strávila na ostrove San Nicolas Island. Nikdy sa nepodarilo zistiť ani to, aké bolo jej skutočné meno.

Vie sa, že sa narodila začiatkom 19. storočia, aj keď presný rok sa určiť nepodarilo. Bola súčasťou kmeňa Nicoleño, ktorý kedysi na ostrove nachádzajúcom sa na južnom pobreží Kalifornie žil.

Prečo prežila 18 rokov sama? V čase, keď bola ešte len malým dieťaťom, stala sa svedkom krvavého masakra. Členov jej kmeňa vyvražďovali domorodí aljašskí lovci vydier. Lovci tvrdili, že kmeň zabil jedného z nich, z pomsty preto zavraždili každého príslušníka Nicoleño, ktorého mohli. Okolo roku 1830 ostalo nažive už približne len 20 členov kmeňa.

Chcela zachrániť svojho syna

Keď na pobrežie priplávala františkánska loď, neváhali a opustili domov, ktorý obývali viac ako 10 000 rokov. Ich novým domovom sa stalo Los Angeles. Na ostrove ostali len dvaja ľudia, Juana Maria a jej syn. Ako píše JSTOR Daily, nikto netuší prečo. Niektorí tvrdia, že to bola len nehoda a žena vyskočila z lode po tom, čo zistila, že jej syn na palube nie je.

Samozrejme, dnes už nie je možné zistiť, ako sa to presne odohralo a aká je vlastne pravda. Existuje niekoľko verzií príbehu. Jedna hovorí, že mala jedno dieťa, ďalšia hovorí o dvoch deťoch. Kým v jednom príbehu zistila, že nechala dieťa na ostrove a kým tam doplávala, zabil ho divý pes, v ďalšom sa ukázalo, že sa pomýlila a syn bol v skutočnosti na palube, no ona si to nevšimla.

K ostrovu sa v priebehu rokov vrátilo niekoľko lodí, ženu a jej syna sa však ani jednej z nich celých 18 rokov nepodarilo nájsť. Jedna z verzií príbehu hovorí, že syn bol s Juanou Mariou na ostrove a dožil sa dospelosti, no zabila ho kosatka alebo žralok. Žena tak ostala celkom sama, takmer 100 kilometrov od svojej rodiny a priateľov.

Po niekoľkých týždňoch v civilizácii zomrela

Keď v roku 1853 napokon Juanu Mariu našli, mala na sebe šaty vyrobené z peria, ktoré zošila šľachami. Príbytok si vyrobila z veľrybích kostí a z rákosia. Živila sa pravdepodobne tulením tukom a rybami. Zdá sa, že si pomáhala nožom, jediným nástrojom, ktorý mala pri sebe, informoval Marysville Daily Herald. Zo šliach si dokonca vyrobila aj improvizovanú rybársku sieť a z tesne poprepletanej trávy si vyhotovila nádoby na vodu.

Avšak po tom, čo ženu našli, jej osamelosť neskončila. Našlo sa len niekoľko ľudí, ktorí rozumeli tomu, čo hovorí. Keď ju z ostrova odviezli preč, fascinovali ju najmä kone. Dovtedy nikdy nevidela také veľké zviera na súši. Na život v civilizácii si však po takmer 20 rokoch samoty nedokázala zvyknúť. V roku 1853 ju pokrstili (nie je známe, či s tým vôbec súhlasila). Len 7 týždňov po tom, čo ju na ostrove našli, sa nakazila úplavicou a na jej následky zomrela.

Podľa záznamov však bola tých niekoľko týždňov šťastná, veľa tancovala, spievala a dostávala od ľudí darčeky, aj keď tie pre ňu nemali hodnotu a vždy ich rozdala deťom.

Pozri aj:

Skutočný Mauglí: 6-ročného chlapca našli s vlkmi v nore, zuby si brúsil o kosti, na…