Jennifer vysvetlila, že predošlé roky bolo darčekov toľko, že zasypali celú obývačku a nevošli sa všetky pod stromček. Keď však mala jedenásť, bol to pre jej rodinu náročný rok. „Vždy, keď sa mama pozrela na stromček a rozhádzané darčeky, povzdychla si a upozornila nás: ‚Tento rok toho na Vianoce nebude toľko. Snažte sa nebyť sklamaní.‘,“ spomína.
Jennifer zároveň prezradila, že vždy počúvala frázu „dávať je lepšie ako dostávať“, no nikdy jej to nedávalo zmysel. Až do týchto konkrétnych Vianoc, ktoré všetko zmenili a donútili ju zapamätať si ich navždy.
Na Štedrý deň sa všetky deti klasicky vrhli k stromčeku a v momente, ako im dal otec povolenie, s nadšením začali odbaľovať darčeky. Baliaci papier lietal obývačkou a sebaovládanie sa vytratilo, keďže rýchlo chceli zistiť, čo všetko dostali. Potom však prišlo niečo nečakané.
„‚Tu máš ešte jeden,‘ povedala mama, keď mi podávala balíček. Zmätene som sa naň pozrela,“ spomína Jennifer. Keďže si predtým potajomky prezerala darčeky, vedela, že darček, ktorý jej mama podáva, nebol určený jej. „Bol mamin. Bola na ňom nalepená nová etiketa s mojím menom napísaným maminým písmom,“ pokračuje.
„Mami, ja nemôžem…“ snažila sa odmietnuť, no zastavil ju mamin nedočkavý, radostný pohľad, ktorému v tom čase 11-ročná Jennifer ešte nerozumela. „Pozrime sa, čo to je, zlato. Rýchlo to otvor,“ povzbudila ju mama.
Jennifer otvorila darček a zistila, že sa v ňom ukrýva fén. „Hoci sa to môže zdať len obyčajný darček, pre mňa to bolo oveľa viac. Ako jedenásťročné dievča som bola ohromená. V mojom svete, kde prijímanie prevyšovalo dávanie o svetelné roky, bol mamin čin nezištnosti nepochopiteľný. Bol to obrovský čin. Oči sa mi zaliali slzami a neveriacky som premýšľala o tom, ako veľmi ma mama musí milovať, keď sa vzdala svojich Vianoc, aby som mohla mať o pár darčekov viac,“ priznala.
Tieto Vianoce si tak Jennifer bude navždy pamätať. Navyše po tom, ako sa ona sama stala mamou, bolo pre ňu jednoduché pochopiť, prečo sa jej mama zachovala tak, ako sa vtedy zachovala. Hovorí: „Na tie Vianoce som vždy spomínala s láskou. Mali na mňa taký vplyv. Ako dospelý človek, ktorý má v živote deti, ktoré zbožňujem, teraz dokážem pochopiť konanie svojej mamy. Vidím, že sa „nevzdávala svojich Vianoc“, ako som si myslela, ale nachádzala vo svojich Vianociach ešte väčšiu radosť, pretože dávať je naozaj lepšie ako dostávať. Jednoduchý čin mojej mamy pre mňa znamenal celý svet.“
Nahlásiť chybu v článku