Ako by ste si asi predstavili peklo? Pravdepodobne by to bolo nehostinné a vyprahnuté miesto, kde by ste sa nikdy nechceli ocitnúť. Teploty by tam boli extrémne vysoké a všade by ste cítili síru, či jedovaté plyny. Popri tom by okolo vás pobehovali čerti či iné mátohy a tešili by sa z vašej beznádeje. Až túto poslednú pasáž, takéto miesto môžete nájsť aj na Zemi. Konkrétne sa také miesto nachádza v americkom Clevelande vo výskumnom centre NASA.

Zariadenie, ktoré simuluje pekelné podmienky sa nazýva GEER (Glenn Extreme Environment Rig). Je to 14 ton vážiaca oceľová komora, ktorá dokáže simulovať reálne podmienky, aké sa nachádzajú na najhorúcejšej a pravdepodobne najnehostinnejšej planéte slnečnej sústavy – Venuši.

GEER sa vyvíjal 5 rokov a prvé skúšky prebiehali už v roku 2014. Od tej doby vedci zariadenie značne zdokonalili a otestovali viaceré materiály s cieľom zistiť, ktoré z nich vydržia dlhodobý pobyt na mieste, ktoré tak verne pripomína peklo.

Zistiť aké materiály dokážu odolať podmienkam panújúcim na Venuši je kľúčové pre jej podrobnejšie preskúmanie. Jednou z posledných sond, ktoré sa dostali na povrch Venuše bola sovietska sonda Venera 13  ešte v roku 1982. Tá na Venuši vydržala len čosi vyše dvoch hodín, kým ju extrémne podmienky nevyradili z činnosti.

Venuša je skalnatá planéta, veľkosťou podobná Zemi. Je o čosi menšia a má o trochu menšiu gravitáciu. Podľa tohto, by sa mohlo zdať, že Venuša by mohla byť ideálnym kandidátom na budúcu vesmírnu kolonizáciu, no nie je tomu tak. Možno pred dvomi miliardami rokov by sa na Venuši žiť dalo, no súčasné podmienky sú nezlúčiteľné so životom, aký funguje na Zemi. Atmosféra Venuše je zložená z oxidu uhličitého, čo je významný skleníkový plyn. Ten vytvára skleníkový efekt, čo je dôvod, prečo je Venuša ešte horúcejšia ako Merkúr, ktorý je k Slnku najbližšie.

Vďaka zariadeniu GEER dokážu vedci verne napodobniť nehostinné podmienky na Venuši. Zariadenie kombinuje vysokú teplotu s presným tlakom a do komory dávkuje presné pomery rôznych plynov. Na Venuši sa okrem oxidu uhličitého nachádzajú aj mraky, ktoré sú tvorené kyselinou sírovou, a tiež sa tam nachádzajú stopové množstvá fluorovodíka či chlorovodíka – všetko nebezpečné a toxické látky.

Pre lepšiu predstavu, na obrázku vidíte, čo sa stane s bežným kovovým drôtom, keď okúsi bežné podmienky na Venuši.

Testy prebiehajúce na zariadení by mali vedcom pomôcť pripraviť odolné sondy, ktoré by dokázali monitorovať atmosféru a neskôr aj povrch Venuše. Podľa odhadov vedcov, ak by bol projekt finančne plne podporovaný, tak prvé sondy by mohli k povrchu Venuše vyraziť už v roku 2023. V súčasnosti však neexistuje sonda, ktorá by dokázala v tomto nehostinnom vesmírnom pekle dlhodobo existovať. A ešte niekoľko rokov to tak určite bude.

interez.sk (Matej Mensatoris), iflscience.com, businessinsider.com