Muž tvrdí, že je prinajmenšom podozrivé, že letecké spoločnosti nevyužívajú na presun vo vzduchu rýchlosť rotácie Zeme. Fakt, že lietadlo počas letu nedokáže letieť v protismere a doraziť tak na želané miesto za pomoci rýchlosti približne 1 670 kilometrov za hodinu (rýchlosť rotácie), určite znamená, že Zem sa vlastne netočí. Na túto bizarnú teóriu sa rozhodli odpovedať samotní vedci, ktorí vysvetlili fyzikálne princípy na portáli IFL Science.
Hoci táto teória nedáva zmysel ani ľuďom, ktorí majú základné vzdelanie z fyziky, pravdou je, že skutočne veľmi veľa ľudí nerozumie tomu, ako to s rotáciou na Zemi vlastne funguje. O to viac môžeme skutočne premýšľať, ako je vlastne možné, že piloti túto vysokú rýchlosť nevyužívajú vo svoj prospech. Poďme si to ale rozobrať postupne.
Ako by to vyzeralo, ak by mala rotácie Zeme na náš pohyb priamy vplyv?
V prvom rade si predstavme, ako by to na planéte vyzeralo, ak by sme sa skutočne hýbali niektorým smerom podľa toho, ako sa otáča samotná Zem. Pokiaľ by lietadlo skutočne bolo možné takýmto spôsobom presúvať, znamenalo by to, že bez využitia akejkoľvek energie by v nehybnom stave prekonávalo 1 670 kilometrov za hodinu. Zároveň s tým by sa zmenili pravidlá toho, ako by to vyzeralo na Zemi.
Pokiaľ by ste v takomto scenári na planéte napríklad skočili na trampolíne, okamžite by ste sa stali súčasťou rýchleho obehu Zeme. Trojsekundový výskok by teda spôsobil, že pri dopade by ste boli o 1,39 kilometra ďalej.
Samozrejme, nakoľko sa veľmi často nestretávame s prípadmi skákajúcich detí a zvierat, ktoré len tak lietajú sem a tam o celé kilometre ďalej v rýchlosti väčšej ako väčšina komerčných letov, môžeme s istotou povedať nie – takto to na Zemi jednoducho nefunguje.
Ak necítime rotáciu na vlastnom pohybe, znamená to, že Zem je plochá?
Určite nie. Pri fungovaní fyzikálnych zákonov existuje množstvo pravidiel, podľa ktorých všetko na svete funguje. Nie je ale div, že nad touto skutočnosťou aktuálne premýšľate – pochopiť, ako môže mať rotácia Zeme na samotný pohyb živočíchov a strojov minimálny vplyv, vyžaduje trochu vysvetľovania.
Po prvé, atmosféra našej Zeme nie je statická – počas pohybu Zeme naša planéta so sebou ťahá väčšinu atmosféry pomocou frikcie. Ak by bola atmosféra statická, trápilo by nás niečo úplne iné. Síce by sme možno obrovskú rýchlosť vetra dokázali využiť na skrátenie času letu, no zároveň by nás čosi také ako sú „dlhé lety“ vôbec nemuselo zaujímať. Bojovali by sme totiž o holý život so šialenými vetrami každý jeden moment počas každej sekundy dňa.
Okrem toho by sme si ale mali pripomenúť aj jeden z troch Newtonových zákonov: zákon zotrvačnosti, ktorý hovorí, že objekty sa spolu so Zemou pohybujú kvôli tendencii objektov v pohybe zostať vo svojom pohybovom stave, pokiaľ naň nepôsobia vonkajšie sily. Pokiaľ nejaký objekt umiestnite do pohybového stavu, zotrvá v ňom, kým nebude donútený treťou silou inak. V tomto prípade sme objektom my, lietadlá a čokoľvek iné na planéte, vďaka rotácii sme neustále v pohybe.
Kde máme ale dôkaz o tom, že takéto čosi sa naozaj uplatňuje? Funkčnosť tohto zákona si môžete overiť veľmi jednoduchým spôsobom: najbližšie počas cesty vlakom, autom či iným prostriedkom skúste vyskočiť. Môžete si tipnúť, či pri dopade ostanete na rovnakom mieste, alebo sa presuniete cez štyri vagóny v dôsledku idúceho vlaku.
Ak chcete vidieť, čo nastane, ak ste donútení „treťou silou“ prestať tento zákon dodržiavať, pripomeňte si napríklad tragické zábery padajúcich motorkárov či cyklistov, ktorých sa fyzika snaží udržať v stave pohybu, a teda nejakú chvíľu trvá, kým po dopade prestanú letieť priestorom.
Nahlásiť chybu v článku