Každé dieťa má vo svojom jedálničku radu potravín, ku ktorým ani len nepričuchne. Ak máte v tomto prípade skúsenosť s neobľúbenosťou brokolice, karfiolu či napríklad ružičkového kelu, verte, nemá to nič spoločné s rozmaznanosťou či výberovosťou. Nová štúdia totiž dokazuje, že nechuť tohto druhu zeleniny je pre vaše ústa doslova prirodzená.
Na svete existuje nespočetné množstvo jedál a potravín, ktoré sú typické pre rozličné kultúry v rôznych častiach sveta. Nech to však rozdelíme do akokoľvek širokej škály, aj tak ostane platiť pravidlo, že brokolica, karfiol či ružičkový kel sú pre deti azda na celom svete veľkým nepriateľom na tanieri.
Ak aj vy máte doma neustály problém s neobľúbenosťou zeleniny vyššie uvedeného typu, nezúfajte. Portál IFL Science totiž informuje o výskume, ktorý nadobro vyriešil všetky nezrovnalosti v obľúbenosti, respektíve detskej neobľúbenosti smerom k zelenine z rodu brassica. Vo všeobecnosti ide o čeľad kapustovitých rastlín, z ktorých sú nám najznámejšie práve brokolica, karfiol, ružičkový kel, kapusta či dokonca horčica.
Stačí z toho vyrásť
Článok na IFL Science, ktorý sa odvoláva na nedávny výskum uverejnený na v časopise Journal of Agricultural abd Food Chemistry, upresňuje prístup ľudského ústneho mikrobiómu k chuti karfiolu či prevažne brokolice. Dobrou správou je, že nepríjemná chuť surovej, ale aj uvarenej zeleniny z rodu brassica je doslova chemicky zapísaná v každom ľudskom tele.
Pre tých, ktorí si však nenašli cestu ku kvetnatej zelenine ani v dospelosti, je tu aj zlá správa. A síce, že technicky sa trpký pocit po zjedení spomínanej zeleniny vyskytuje len u detí, ktorým sa mikrobiómy v ústach menia oveľa výraznejšie, než dospelému človeku. Zjednodušene, ak vám nechutí brokolica či karfiol, stačí z toho len vyrásť.
Zelenina brassicas má v sebe jedinečný substrát, ktorý po zjedení produkuje sírne prchavé látky. Ak však máte v ústnom mikrobióme správne hladiny určitých baktérií, môže to mať vplyv na takzvaný „vývoj zápachu v ústach“. O sírnych látkach v uvádzanej zelenine vedeli vedci už viac než dekádu, no čo zapríčinilo zmenu vo výskume, bolo objavenie reakcií detského mikrobiómu.
Test nadobro vyriešil doterajšiu záhadu
Výskumný tím tento objav vykonal pomocou techniky nazývanej plynová chromatografia/olfaktometria. To im umožnilo identifikovať hlavné pachové zlúčeniny v surovom a dusenom karfiole a brokolici, ktoré potom predložili účastníkom štúdie.
Výskum podstúpilo 98 párov v zložení rodič a dieťa, pričom vek detí bol medzi 6 až 8 rokov. Po ochutnaní a očuchávaní vedci zmiešali aj vzorky slín od účastníkov štúdie so surovým karfiolovým práškom a analyzovali prchavé látky produkované v istom časovom rozmedzí.
Výsledky sa síce líšili, ale ostávali veľmi podobné v skupine testovaných detí a testovaných dospelých. Deti s vyššími hladinami prchavých látok síry sa, samozrejme, tvárili menej nadšene než ich rodičia, ktorí majú tieto hodnoty podstatne odlišné. Samozrejme, u detí hrala rolu aj vzhľad zeleniny, ktorá mohla už dopredu odsúdiť ponúkaný výskumný produkt.
„Podľa našich najlepších vedomostí je to prvá štúdia, ktorá sa pokúša zmerať rozdiely v rýchlosti vývoja prchavých látok síry v slinách medzi dospelými a deťmi, a potenciálnych dopadoch na obľubu zeleniny,“ hovoria autori výskumu.
„Významný negatívny vzťah medzi stupňom produkcie prchavých látok síry a obľubou u detí poskytuje nové zaujímavé potenciálne vysvetlenie rozdielov v obľube zeleniny Brassica, najmä u detí,“ dodal tím, ktorý svetu konečne objasnil tajomstvo detskej neobľúbenosti smerom k brokolici či karfiolu.
Nahlásiť chybu v článku