Každý z nás má detské sny, ku ktorým sa v dospelosti občas rád vracia. Zdeněk Slouka si splnil sen, ktorý mnohým prišiel ako bláznovstvo. 1. júna vyrazil na nafukovacom člne, ktorý pomenoval Ferdinand, po rieke so zásobami na niekoľko nasledujúcich dní. Rozhodol sa, že na ňom dorazí z českého Blanska až do Čierneho mora. Preplával 3 000 kilometrov po piatich riekach a naprieč 10 štátmi. Prechádzal Slovenskom, Ukrajinou, Rumunskom, ale aj Chorvátskom či Srbskom. Cestu začínal so sprievodcom Kurtom, ten sa ale za Belehradom rozhodol výpravu opustiť, zvyšok cesty dokončil Zdeněk sám. Jeho dobrodružstvo so zatajeným dychom sledovali mnohí.

Ako vznikol nápad preplávať na nafukovacom člne z Česka do 3 000 kilometrov vzdialeného Čierneho mora? Prečo ste sa rozhodli práve pre nafukovací čln?

Nápad vznikol tak, že sme s deťmi splavovali rieku a ja som hovoril, že každý chodí k moru autom, lietadlom či autobusom. Pýtal som sa prečo, keď všetky rieky tečú do Čierneho mora. Deti si mysleli, že si vymýšľam, no ja som to myslel vážne. Povedal som, že raz im to ukážem. Potom, keď som musel predať svoju farmu, zrazu som na to mal aj čas.

Niekoľkokrát som sa hlásil do Survivoru (televízna šou, kde cieľom skupiny ľudí je prežiť v drsných podmienkach, pozn. red.), no nevzali ma. Tak som si povedal, že si Survivor usporiadam sám a vydám sa do Čierneho mora na nafukovacom člne. Chcel som dokázať, že sa to dá aj s obyčajným člnom za 7 000 korún (v prepočte menej ako 300 eur).

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Zdeněk Slouka (@zdenek_slouka)

Pôvodne som si myslel, že mi to potrvá asi mesiac. Neskôr som si pri štarte myslel, že možno budem na vode aj tri mesiace, či dokonca pol roka. Nevedel som, ako dlho pôjdem. Keď som už cestoval sám, bolo mi jedno, či prejdem 57 kilometrov alebo 10. Chcel som vnímať krásu krajiny a rieky. Zbožňujem rieky.

Ako reagovala na váš nápad rodina a priatelia? A aké boli reakcie ľudí, ktorých ste cestou stretávali?

Samozrejme, stretával som sa so skepsou a podobne. Ľudia mi neraz nadávali a urážali ma. Bolo to šialené. Mamka bola súca na infarkt. Známi krútili hlavou, že nie, to teda naozaj nie je možné. Najhoršie bolo, že mi do toho kecali ľudia, ktorí o tom nič nevedeli a snažili sa ma presvedčiť o nepravdivých veciach. Ja som ale všetkým dokázal, že sa to naozaj dá.

Samozrejme, uznávam, že to bolo nebezpečné. Ale keby bolo všetko jednoduché, v živote sa nikam neposunieme. Bola to jednoducho výzva a prekonať všetko čo som prekonal, bolo úžasné. Som rád, že som prekonal pomyselné hranice ľudí, ktorí tvrdili, že to nepôjde a skončím tam či hentam.

@zdenek_slouka1986 93. den a velkolepý návrat do Blanska je na spadnutí… #legendas #cernemore #cestakmori #zdendakmori #zdendaaferda #ferdaraft #slouka #zdenekslouka #surviver #hejtr #dunaj #deltadunaje #rumunsko #cilblansko #blansko #klepacov ♬ původní zvuk – Zdenek_Slouka

Čln sa cestou aj niekoľkokrát roztrhol. Najhorší bol prvý úsek na plytkej vode. Vždy sa ale čln podarilo zalepiť a pokračovalo sa ďalej. Je to o tom vyjsť z komfortnej zóny, zdolávať prekážky a ísť si za svojím cieľom.

Ľudia nás strašili, že nás cestou pozabíjajú, okradnú, no opak bol pravdou. Nestretol som sa so žiadnou agresivitou. Ľudia boli perfektní. U nás by nám čln možno naozaj ukradli, ak by nebol pripútaný reťazou, no cestou naň nikto nesiahol. Koľkokrát som sa aj zastavil pri brehu a šiel som do hotela a čln som nechal vonku. V hoteli ma upokojili, že sa tam nekradne, že všetko bude v poriadku. Ľudia ma dokonca pozvali na párty. Rumuni ma k sebe pozvali, aby som u nich prespal.

Keď som mal deravý čln, pýtali sa, či nepotrebujem pomôcť. Aj keď som povedal, že nie, jeden pán prišiel s vlastnou sadou na lepenie a pomohol mi. Bolo to naozaj super.

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Zdeněk Slouka (@zdenek_slouka)

Ako prebiehali prípravy? Čo všetko ste brali so sebou? Aký rozpočet potrebuje človek, ktorý chce takúto výpravu zvládnuť?

Projekt som financoval z predaja farmy. Mal som ale aj sponzorov a musím povedať, že mali poriadne gule, že niečo takéto zasponzorovali. Vedel som, že potrebujem čln s kýlom a pádlami a veslami zároveň, do ktorého sa pomestíme. Brali sme len základné potraviny na pár dní. Vedel som, že potrebujem niečo, na čom si budem vedieť zohriať konzervu. Zabezpečil som si teda varič na drevo. Pri vode nájdete drevo všade a nemusíte so sebou ťahať plynové bomby. Kúpil som si aj filter na vodu, ktorý ničí baktérie a vírusy. Takto som mohol piť vodu priamo z rieky. To bola veľká výhoda, no využil som ju len párkrát.

Inak sme zásoby jedla priebežne dokupovali v mestách a dedinkách pri brehu. A ak sa podarilo uloviť rybu, upiekli sme si tú. Milé bolo, ako som raz opekal rybu na brehu len v trenkách, fúzatý a špinavý od bahna. Okolo jazdili turisti, zastavovali sa a fotili si ma. Možno si mysleli, že som nejaký domorodec.

Ako ste riešili prespávanie, hygienu či jedlo?

Mali sme so sebou dva samoskladacie stany, powerbanky a solárne panely na nabíjanie techniky. Samozrejme, mali sme mobily a drony na streamovanie. Mali sme vodácke vaky atď. Na to, že som podobnú cestu ešte nikdy predtým nepodstúpil a nemal som skúsenosť s tým, čo všetko brať, mi vlastne nič nechýbalo.

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Zdeněk Slouka (@zdenek_slouka)

Hygiena či pranie šiat sa riešili v rieke. Zaujímavé mi prišlo, že ľudia o Dunaji často hovoria, že je to stoka Európy. Miestami je to pravda, no piesočné ostrovy medzi Chorvátskom a Srbskom boli úplne neuveriteľné. Na niektorých miestach bola voda taká čistá a priezračná, že keď som sa do nej postavil, dovidel som až na dno. Stál som vo vode v piesku a videl som si prsty na nohách. Niekde bolo možné vidieť aj do dvojmetrovej hĺbky. Dunaj je jednoducho nádherný.

Do hotela som šiel len niekoľkokrát, keď som potreboval dobiť techniku, pretože bola zatiahnutá obloha.

Už v počiatkoch cesty ste na TikToku hlásili chorobu či deravý čln. Cestu ste začínali spolu s Kurtom, ktorý vás sprevádzal, no potom ste už šli sám. Neprekážalo vám to? Čo vás motivovalo napriek tomu pokračovať v ceste, ktorá niektorým prišla ako malé šialenstvo?

Ja som si sám nebol na sto percent istý, či tú cestu vôbec dokončím. Kurt cestu skončil niekde za Belehradom. Mal osobné problémy, ktoré musel vyriešiť. Navyše, bolo na ňom vidieť, že ho to nebaví. Nebol z toho taký nadšený ako ja. Poviem úprimne, spadol mi kameň zo srdca. Nemusel som sa potom na niekoho spoliehať, brať ohľady.

Podľa mňa, takúto cestu je najlepšie podstúpiť sám. Okrem toho, práve preto, že som šiel sám, ľudia, ktorých som cestou stretol, ma medzi seba prijali ľahšie a otvorenejšie. Neraz ma k sebe bez problému pozvali, pýtali sa, či mám všetko, čo mi treba: vodu, jedlo atď. Ak by sme šli dvaja, možno by to tak nebolo. Občas vôbec nechápem, ako som ale vôbec dokázal prejsť 10 štátov, keďže vôbec neviem po anglicky, no cestou som sa toho veľa naučil.

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Zdeněk Slouka (@zdenek_slouka)

Mal som aj stream, vďaka ktorému som bol s ľuďmi v kontakte aj tak. A čo ma motivovalo? Nepatrím k ľuďom, ktorí sa len tak vzdávajú. Aj s farmou, ak by som to vzdal pre každý neúspech, tak sa mi v živote nič nepodarí. Mal som 120 hektárov pôdy a dva a pol tisíca zvierat. Jazdili sa ku mne ubytovať ľudia z celého sveta, prespávali v indiánskych teepee. Ak by som to vzdal pri prvom neúspechu, nikdy by som ju nevybudoval. Ak niečo chcem, idem si za tým idem, nevzdávam sa.

Ako to bolo s prekračovaním hraníc?

Prechod cez hranice bol bezproblémový. Najviac kontrol bolo, keď sme prechádzali hranicu ukrajinsko-rumunskú. Tam nás kontrolovali aj dvakrát denne, bolo to šialené. V jednom z prípadov stálo na brehu rieky auto a malo zapnutý maják, polícia ukazovala, aby som šiel na breh.

Cestou sme museli mať registráciu v istej krajine a ak sme mali registráciu v Rumunsku, museli sme sa držať a prespávať tam. Nesmeli sme napríklad vstupovať na ukrajinskú stranu, ani prekročiť vzdušnú hraničnú čiaru na rieke. Inak by nám mohli všetko zabaviť a mohli by sme skončiť vo väzení.

@zdenek_slouka1986 93. den a velkolepý návrat do Blanska je na spadnutí… #legendas #cernemore #cestakmori #zdendakmori #zdendaaferda #ferdaraft #slouka #zdenekslouka #surviver #hejtr #dunaj #deltadunaje #rumunsko #cilblansko #blansko #klepacov ♬ původní zvuk – Zdenek_Slouka

Čo bolo na ceste najnáročnejšie? Dostali ste sa niekedy do kritickej situácie, kedy ste mali pocit, že bude lepšie cestu predčasne ukončiť?

Kritických bodov bolo niekoľko, ale po žiadnom som to reálne nechcel ukončiť. Raz som sa počas cesty takmer utopil. Na splave sa nám prevrátil čln, utopili sme techniku za 70 000 korún (takmer 3 000 eur) a museli sme počkať, kým nám príde nová. Všade okolo mňa bola zakalená voda a myslel som si, že na hladinu už nevyplávam, že je po mne. Napokon som, vďakabohu, vyplával.