Ako vôbec môžeme mať istotu, že to, čo sme o ňom odteraz zistili, je na sto percent pravdivé? A ako by ste zareagovali, keby ste zistili, že to, čo nás učili v škole, nie je tak celkom pravda? Nie, že by vám učitelia chceli klamať, poznatky totiž pribúdajú tak strašne rýchlo, že aj najgeniálnejší astronómovia majú čo robiť, aby s tým všetkým udržali krok. Aj keď nikdy nebudeme vedieť všetko, tieto nové poznatky vás k tomu posunú o krôčik bližšie.

Najzaujímavejšie fakty o vesmíre

Astronauti sa vznášajú v stave beztiaže

Prekvapí vás to, no nie je to celkom presné vyjadrenie. Lepšie povedané, astronauti neustále padajú. Ako to, že nenarazia do Zeme? Pretože sa pri páde príliš rýchlo pohybujú do strany a dalo by sa teda povedať, že neustále míňajú horizont.

Slnko je žlté

Už aj najmenšie deti vždy kreslia na papier žlté slniečko a držíme sa toho aj v dospelosti. Slnko je však v skutočnosti biele a žlté sfarbenie spôsobuje atmosféra.

Mobil funguje prostredníctvom satelitu

Pravdou je, že to platí len pre minimálnu časť zariadení. 99 percent funguje vďaka podmorským káblom.

Pás asteroidov je nebezpečný

Ak ste videli Star Wars, viete, o čom je reč. Nie je to však také dramatické, ako vo väčšine filmov. V skutočnosti by ste možno ani nepostrehli, že cez pás asteroidov letíte. Netreba veriť všetkému, čo nám Hollywood ukazuje.

Veľký čínsky múr je jediný ľudský výtvor viditeľný z vesmíru

Je síce pravda, že Veľký čínsky múr je možné vidieť aj z vesmírnej stanice ISS, okrem neho však vidno aj množstvo ďalších stavieb.

Zem má tvar dokonalej gule

Vďaka pohybu, ktorý vykonáva, je Zem mierne vydutá v oblasti rovníka.

Najhorúcejšia planéta je Merkúr

Keďže je tak blízko k Slnku, bolo by logické, keby bol Merkúr najhorúcejšou planétou. Je to však omyl. Teplota na Venuši dosahuje až 480°C, zatiaľ čo priemerná teplota na povrchu Merkúra je „len“ 167°C.

Slnko je obrovská ohnivá guľa

V skutočnosti Slnko nehorí. K horeniu je potrebný kyslík a Slnko pozostáva najmä z hélia a vodíka. Horúce je vďaka procesu jadrovej fúzie. Tlak a teplo v jadre Slnka sú natoľko vysoké, že spôsobujú spájanie atómov vodíka, následkom čoho vznikajú atómy hélia. Práve vďaka tomu je také žiarivé.

Mesiac má temnú stranu

Temná strana mesiaca nie je ponorená do nekonečnej temnoty, je len jednoducho odvrátená kvôli neustálej rotácii Zeme aj Mesiaca. Lepšie by bolo teda povedať, že Mesiac má svoju odvrátenú stranu.

Pluto je planéta

Kedysi sme sa učili vymenovať 9 planét a Pluto bolo poslednou planétou v rade. Tento fakt však už nie je platný. Za Neptúnom sa nachádza niečo, čomu hovoríme Kuiperov pás, čo je v podstate pás asteroidov a Pluto je najväčším objektom v tomto páse.

Deviata planéta

Aj keď Pluto stratilo svoj post deviatej planéty, je vysoká pravdepodobnosť, že deviata planéta predsa len existuje. Zrejme je však od nás poriadne ďaleko a vedci odhadujú, že je omnoho väčšia ako Zem.

Čierne diery sú lieviky

Vo filmoch je čierna diera často vyobrazená ako lievik, ktorý vcucne všetko, čo sa k nemu priblíži. V skutočnosti je však čierna diera hviezdou s mimoriadnou hustotou, vďaka čomu má veľmi vysokú gravitáciu.

V stredoveku si ľudia mysleli, že Zem je plochá

Ani to nie je pravda. Každý školák už vtedy vedel, že Zem je guľatá. V skutočnosti Gréci už v roku 300 pred Kristom predpokladali, že má guľatý tvar.

Vo vesmíre je zima

Nuž, nie je celkom možné určiť, akú presne má vesmír teplotu. Dalo by sa totiž povedať, že nemá teplotu. Vysoká teplota totiž znamená pohyb atómov, lenže tie vo vákuu nie sú.

Vo vesmíre by ste zamrzli

Ako sme už napísali, to by nebolo také jednoduché. Pravdepodobne by ste skôr zomreli na prehriate organizmu, keďže teplo, ktoré vaše telo produkuje, by sa nemalo kam stratiť. Na Zemi sa telo prebytočného tepla zbavuje pomerne ľahko rôznymi spôsobmi, vo vesmíre je to však náročnejšie.

Vo vesmíre vám začne vrieť krv

Aj keď tekutina sa začne variť aj pri nižšej teplote a nižšom tlaku, ako je vo vesmíre, pre krv to neplatí. Prečo? Pretože vo vnútri tela je v uzavretom priestore. Ak by sa nachádzala tekutina v otvorenom priestranstve, napríklad sliny, začala by vrieť, nebola by však horúca, jednoducho by sa menila do plynného skupenstva.

Explodovalo by vám telo

K tomuto by jednoznačne nedošlo. V roku 1966 istý technik skúšal kombinézu a došlo k dekompresii vo výške 27 kilometrov. Prežil a posledné, na čo si spomína pred tým, než upadol do bezvedomia je, že mu na jazyku vreli sliny.

Za kométou sa ťahá chvost

Chvost kométy je ovplyvňovaný teplom a solárnym vetrom. To znamená, že vždy smeruje preč od slnka nezávisle od smerovania kométy.

Vo vesmíre počuť explózie

Vo vesmíre nemôžete počuť nič, pretože zvuk sa potrebuje cez niečo šíriť a vo vesmíre nie je médium, vďaka ktorému by to bolo možné.

Nemôžeme ísť dostatočne rýchlo, motory nestačia

Taká notorická filmová hláška, ktorá sa však nezakladá na pravde. Keďže vo vesmíre nie je takmer žiaden odpor, na pohon stačí aj ten najslabší motor, aby vyhnal obrovské teleso do závratnej rýchlosti. Problémom je skôr palivo, niečo predsa musí motor poháňať. Akonáhle však dosiahnete vysokú rýchlosť, motory sa môžu vypnúť. Ďalším problémom by bolo zastavenie. Ak by vesmírna loď chcela zastaviť, potrebovala by spätný pohon na spomalenie, čo vyžaduje opäť palivo a čas.

Vo vesmíre sú bežné ohnivé explózie

Ako sme už spomínali pri Slnku, oheň potrebuje kyslík a keďže ten vo vesmíre chýba, Hollywood opäť klamal. Je síce pravda, že raketoví inžinieri dokážu vo vesmíre zapáliť oheň, majú však po ruke vlastné zásoby kyslíka.

Astronauti poletujú s jet packom na chrbte

Toto nie je celkom lož, ale nespoliehajte sa na to, čo vidíte vo filme. Jet pack je len záloha a všetko ostatné je len filmový efekt.

Nič sa nepohybuje rýchlejšie ako svetlo

Aj keď je to čiastočne pravda, kvantová mechanika si žije vlastným životom. Nové objavy v tejto oblasti môžu dokázať, že predsa len existuje niečo, čo rýchlosť svetla prekoná.

NASA investuje milióny do pera, ktoré by písalo vo vesmíre

Možno si pomyslíte, prečo si jednoducho nevezmú ceruzku. Presne to však NASA urobila a v skutočnosti sa nikdy nepokúšala také pero vyvinúť. Urobila tak až spoločnosť Fisher Pen Company, vďaka ktorej mohli neskôr astronauti využívať antigravitačné pero.

Zem obieha okolo Slnka

Pravdou je, že každé jedno teleso vo vesmíre pôsobí na ďalšie telesá. Teda nie len Slnko spôsobuje, že Zem okolo neho krúži, ale aj Zem ovplyvňuje Slnko. A obe telesá krúžia okolo tzv. barycentra, čo je hmotný stred sústavy Zeme a Mesiaca.

Ktorý fakt vás prekvapil najviac?

Pozri aj: Túto hádanku musia zvládnuť astronauti pred odletom do vesmíru. Poradíte si s ňou aj vy?

list25