V roku 1975 vystúpili na najvyššiu horu sveta celkom tri expedície. Briti sa vydali, vôbec po prvýkrát, mimoriadne náročnou juhozápadnou stenou, čínska expedícia zas tvrdila, že pri výstupe minula telo nebohého horolezca, zrejme svetovoznámeho Brita Georga Malloryho. Úspechy oboch expedícií však poľahky zatienila tretia. Na vrchol Everestu totiž vstúpila prvá žena. Pre Junko Tabei to bol prvý a zďaleka nie posledný moment, kedy prepisovala históriu. Dnes si pripomíname 45. výročie tohto výnimočného výkonu.
Utáborili sa vo výške 6 300 metrov. V histórii výstupov na Everest išlo vôbec o prvú ženskú expedíciu. 15 japonských horolezkýň si pre zdolanie najvyššej hory sveta vybralo rovnakú cestu ako Tenzing Norgay a Edmund Hillary v roku 1953. Bol 4. máj a japonská expedícia v základnom tábore podstupovala aklimatizáciu na vysokú nadmorskú výšku, aby sa počas výstupu horolezkyne vyhli vysokohorskej chorobe. V ten deň však na tábor padne lavína, šerpom sa však našťastie podarí zo „snehových hrobov“ všetkých vykopať. O 12 dní na to stojí Junko Tabei na vrchole Everestu ako prvá žena v histórii.
Horolezectvo nie len mužov
Junko Tabei sa narodila v roku 1939 v prefektúre Fukušima a do horolezectva sa zamilovala počas školského krúžku vo veku 10 rokov. Pochádzala však z chudobnejších pomerov a (na výbavu a cestovanie) finančne náročný šport si nemohla dovoliť. K horolezectvu sa opäť vrátila po získaní vysokoškolského titulu z literatúry. Po predchádzajúcich finančných problémoch tentokrát narazila na celkom iné komplikácie. Vstúpila do viacerých horolezeckých klubov, všade sa však stretávala s rovnakým prístupom. Horolezectvo bolo v tých časoch šport mužov a tí s ňou často liezť odmietali. A tak založila v roku 1969 vlastný klub. Výlučne pre ženy, prvý svojho druhu v celom Japonsku.
Neprešiel ani rok a Junko Tabei a ďalšie členky ženského horolezeckého klubu stáli na 7 555 metrov vysokom vrchole Annapurna III. Na vrchol sa pritom dostali celkom novou južnou cestou. Stáli tu ako prvé ženy v histórii, taktiež však išlo o prvú japonskú výpravu na tento himalájsky vrchol. Povzbudené úspechom a skúsenosťami Tabei a jej spolulezkyne nasledujúci rok oznámili svoje ďalšie plány. Tentokrát smerovali na Everest.
Nohavice zo záclon, spacie vaky z husí
V roku 1971 tak vznikol horolezeck7 tím so skratkou JWEE (Japanese Women’s Everest Expedition). Zo stoviek uchádzačiek sa do neho dostalo 15 japonských horolezkýň. Medzi nimi učiteľky, počítačová expertka, poradkyňa pre mládež. Jednoducho horolezkyne, ktoré žili bežné životy s bežnými povolaniami. Dve z nich, vrátane Junko Tabei, boli matkami. Na povolenie vystúpiť na horu, ktorá pripravila o život už desiatky horolezcov, čakali štyri roky.
Japonské horolezkyne sa počas príprav stretli so starým problémom a to nedôverou spoločnosti. Sponzori a médiá jednoducho neverili, že by sa ženská výprava mohla skončiť úspechom. A tak expedíciu platili z veľkej časti samostatne. Aby ušetrili náklady, z plachiet na prekrytie áut si vyrobili nepriepustné vaky aj ochranné rukavice, zo starých záclon šili nohavice. V Číne nakúpili husy, následne si z ich peria vyrobili spacáky. V školách pre horolezkyne deti zbierali džemy a iné trvácne potraviny. Nakoniec sa pridalo aj niekoľko sponzorov. Na povolenie čakali štyri roky, expedícia nakoniec dostala zelenú v roku 1975.
Po lavíne na Everest
Japonská ženská expedícia začala v máji 1975, tvorilo ju 15 horolezkýň a 6 šerpov. Tábor v nadmorskej výške 6 300 metrov už v úvode expedície zasypala lavína. Pod snehom ostalo 5 horolezkýň vrátane Junko Tabei. Šerpom sa ich podarilo vykopať, Tabei bola pod snehom 6 minút v bezvedomí. Našťastie nikto nezomrel, nikto neutrpel vážnejšie zranenia. Junko Tabei sa zotavovala dva dni, potom expedícia pokračovala.
Na vrchol Everestu mali pôvodne vystúpiť dve horolezkyne, nakoniec mohla ísť len jedna. Expedícia mala pre dve horolezkyne a šerpov nedostatok kyslíkových fliaš. Eiko Hisano, ktorá expedíciu viedla napriek zraneniu pri lavíne, na výstup nominovala Junko Tabei. A tak Junko Tabei 16. mája 1975 v sprievode svojho šerpu ako prvá žena vystúpila na Everest. A čo je dôležitejšie, v bezpečí sa vrátila aj späť.
Koruna planéty
Po návrate domov sa pohľad médií a verejnosti na japonskú ženskú expedíciu zmenil. Všetci už zabudli na prvotnú nedôveru, teraz úspech Junko Tabei všade ospevovali. Japonská horolezkyňa dostala gratuláciu od japonskej vlády dokonca aj nepálskeho kráľa. Junko Tabei sa to nepáčilo. Viac ako prvou ženou, chcela byť „len“ 36. horolezcom, ktorému sa Everest podarilo zdolať.
Po expedícii na najvyššiu horu sveta horolezecká kariéra Junko Tabei ani zďaleka neskončila. Do roku 1992 vyliezla na najvyššiu horu každého kontinentu. Zdolala tak tzv. Korunu planéty (angl. Seven Summits), mimoriadny horolezecký projekt a výzvu, ktorú v 80. rokoch definoval Richard Bass. Nebude žiadnym prekvapením, že Korunu planéty zdolala Junko Tabei ako prvá žena v histórii. Japonská horolezkyňa zomrela v roku 2016, v roku 2019 po nej pomenovali pohorie na planétke Pluto. Horstvá na Plute sú pomenované po historických priekopníkoch, ktorí posúvali hranice v objavovaní Zeme, mora a oblohy.
Japanese Women’s Everest Expedition, everesthistory.com, outsideonline.com, independent.co.uk
Nahlásiť chybu v článku