Katov šľah je jedno z populárnych jedál československej kuchyne. V tomto období ale mäso patrilo k výsadám viac, ako k bežným pokrmom, a preto sa kuchár či domáca snažili spotrebovať i také mäso, ktoré už nebolo úplne čerstvé. Takmer pokazené mäso bolo vďačnou voľbou do katovho šľahu, pretože všetky štipľavé ingrediencie pokazenú chuť ukryli.

Tradičný socialistický recept zo zaváraných uhoriek, kečupu, korenia a cibule patril k výsadám domácej kuchyne i jedální. Občas sa do neho pridávala mrkva či paprika - každý ho pripravoval trochu inak, a je preto možné, že doma ste mali krémovejšiu, tmavšiu či smotanovejšiu verziu.

Do tejto chuťovky môžete pridávať, čo vám len napadne. Jednou z najtradičnejších kombinácií je maslo a syr, chlebíčky však môžeme pripraviť i so šunkovou, vajíčkovou či tuniakovou pomazánkou. Mali by ste sa ale vyhnúť príliš korenistým či výrazným chutiam, akými sú kozie a plesnivé syry či čili, kari a tzatziki.

Táto kontroverzná pochúťka rozdeľuje Slovákov na dva tábory. Hoci je plná kolagénu a šetrná (pretože používa nespotrebované časti zvieraťa na prípravu), mnoho ľudí huspeninové jedlá nezvláda pre ich nevábny vzhľad a gumovú konzistenciu. Pre starších ľudí je ale skvelou možnosťou, ako posilniť zdravie svojich kĺbov bez zbytočných návštev lekárne.

Polotovar obsahuje múku, no surová verzia tohto ľahkého dezertu je čistou zmesou cukru a vajíčok. V období sovietskeho zväzu patrila rakvička k obľúbeným sladkým záverom večera, a to pre jednoduchú, rýchlu a pohodlnú prípravu. Výsledný dezert sa podával so šľahačkou a inými sladkými doplnkami.

Fenomén UHO, alebo univerzálnej hnedej omáčky, patrí k obdobiu, kedy československé vývarovne a jedálne takúto omáčku podávali. V nej ste našli vývar z kostí, hladkú múku, cibuľu a tuk, a to v rôznom pomere. A hoci samotná idea takejto omáčky nebola zlá, jej prevedenie už občas pokrivkávalo. Výsledkom mohla byť nejedlá, odporná zrazená kaša, z ktorej má dodnes mnoho komunistických detí knedľu v krku.

Trubičky alebo kremrole sú dezerty z lístkového cesta, plnené krémom, šľahačkou, bielkami či inou sladkou dobrotou. Dodnes tento dezert, pôvodom z Rakúska, patrí k obľúbeným voľbám v cukrárni či na rodinných oslavách.

Jedlo, o ktorom je reč, sa volá granadír (alebo aj granadýrsky pochod). Do tohto jedla môžeme pri príprave pridať okrem zemiakov, cibule, cestovín a červenej papriky úplne hocičo, čo aspoň trochu pasuje k chuti, ktorú chceme dosiahnuť. Ide o vďačné jedlo, ak sa chceme zbaviť starnúcej zeleniny či zvyškov príloh, ktoré nám zvýšili.

Ak sa chcete pričiniť o nočné mory, spomeňte si na jedálenské vysušené kuracie mäso, preschnutý a nevýrazný plátok syra, ktorý celý dopĺňa studená broskyňa z konzervy. Hoci samotný nápad ovocia a mäsa nie je na zahodenie a dá sa vymyslieť skutočne mnoho alternatív, ako takýto pokrm pripraviť chutným a výživným spôsobom, práve kuracie prsia s broskyňami boli často opačný prípad.

Koľko rezňov poznáš, toľkokrát si Slovákom. Existujú totiž rezne maslové, teľacie i syrové, plnené šunkou, pražené v trojobale, v cestíčku, rezne viedenské i holandské. Ak chcete rezeň, ktorý vás zasýti o čosi viac, než iné bežné varianty, výbornou voľbou je rezeň čiernohorský, ktorý sa pripravuje v cestíčku na zemiakové placky. Patril k obľúbeným verziám plátkov mäsa v obedovom menu za komunizmu a žiaci a študenti ho bežne nájdu aj v dnešných jedálňach.