E. A. Hanks zároveň opisuje, že trpí exkoriáciou – psychickým ochorením, pri ktorom si opakovane a ťažko ovládateľne poškodzuje vlastnú kožu. „Stále si škriabem kožu,“ priznala. „Snažím sa to kontrolovať, ale zatiaľ sa mi to úplne nedarí.“ Vo svojich spomienkach však zachádza ešte hlbšie.
Opisuje, že ju matka fyzicky netýrala v zmysle bitiek, ale ubližovala jej iným spôsobom: „Strkala do mňa, triasla mnou, ťahala ma za vlasy… Raz alebo dvakrát ma dokonca zamkla v skrini.“ Jedna z najdesivejších spomienok sa týka práve skrine: „Hovorila mi, že sa v jej skrini skrývajú muži, ktorí len čakajú, kým zaspím, aby vyšli a urobili mi hrozné veci.“
Láska i chaos: Zložitý obraz matky
Napriek všetkému si E. A. spomína aj na chvíle, keď sa matka snažila byť láskavá. Vozila ju po výstavách koní naprieč Kaliforniou, piekla sušienky pre jej kamarátky a nechávala jej voľnú ruku v tom, ako si farbí vlasy. Tieto prejavy náklonnosti však často prerušovali nepochopiteľné výlevy. „Zobúdzala ma uprostred noci, aby mi prednášala o tom, prečo je joga dielom diabla,“ spomína spisovateľka.
Domnieva sa, že jej matka mohla trpieť nediagnostikovanou bipolárnou poruchou, ktorú sprevádzali extrémne výkyvy nálad, paranoja a bludy. „Rozprávala mi o desiatkach potratených detí, o mojich stratených súrodencoch… A naznačovala, že sa k nim raz pridám. Akoby sme všetci skončili spolu niekde medzi nebom a peklom.“
Útek z chaosu a hľadanie pokoja
Keď mala E. A. štrnásť rokov, matkin zdravotný stav sa natoľko zhoršil, že sa presťahovala k otcovi – hercovi Tomovi Hanksovi, a jeho druhej manželke Rite Wilsonovej. U otca konečne našla stabilitu, ktorá jej v detstve chýbala, a vyrastala tam spolu s nevlastnými bratmi Chetom a Trumanom.
Minulosť ju však neprestala prenasledovať. Memoáre The 10, ktoré vychádzajú 8. apríla, sú pre E. A. Hanksovú spôsobom, ako vyrozprávať svoj príbeh, ale aj porozumieť tomu, ako ju detské traumy formovali.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
V knihe vykresľuje zložitý obraz matky, ktorá síce prejavovala lásku, no nedokázala vytvoriť bezpečné a zdravé prostredie. „Nebola to príšera. Len bola chorá a často sama,“ poznamenáva medzi riadkami.
A hoci jej priezvisko evokuje hollywoodsky lesk, jej príbeh je silnou pripomienkou, že ani deti slávnych nie sú imúnne voči bolesti a že ich vnútorný boj môže zostať skrytý za úsmevmi a verejným obdivom.
Nahlásiť chybu v článku