Pí je kráľovnou medzi číslami. Ludolfovo číslo, ako sa pí oficiálne nazýva, je číslo iracionálne a teda jeho rozvoj za desatinou čiarkou pokračuje stále ďalej a ďalej až do nekonečna. Jeho presnú hodnotu tak poznať nikdy nebudeme. Vďaka japonke Emme Haruke Iwaovej však teraz poznáme jeho 31 415 926 535 897 cifier. Zlomila svetový rekord.
Donedávna sme poznali „len“ 9 biliónov cifier, ktoré stoja za desatinnou čiarkou čísla pí. Dnes ich poznáme už viac ako 31 biliónov. Môže za to Emma Haruke Iwaová, ktorá za 121 dní vypočítala s pomocou výpočtovej služby Google svetový rekord. Vďaka tomu sa zapísala aj do Guinessovej knihy rekordov. Pre BBC Iwaová uviedla, že zďaleka nekončí a rada by svoj vlastný rekord v budúcnosti ešte prekonala.
Pí a jeho príbeh
Pí je výsledkom dĺžky obvodu kruhu vydeleného jeho priemerom. Z takejto definície je zjavné, že pí nezávisí od veľkosti daného kruhu. Či už je kruh maličký, alebo veľký ako naša Zem, pri takomto výpočte vám stále vyjde π. Za prvého človeka, ktorý sa o toto číslo zaujímal, sa pokladá samotný Archimedes, jeden z najväčších matematikov nielen staroveku, ale celej histórie ľudstva, ktorý v roku 255 p.n.l. predložil matematický postup výpočtu pí.
Súvis medzi obvodom a priemerom kruhu si však už oveľa skôr všimli starí Babylončania. Archimedovi sa ako prvému podarilo pomocou výpočtov obvodu vpísaného a opísaného 96-uholníka (pri výpočtoch si ich rozdelil na 3-uholníky) odhadnúť približnú hodnotu slávneho pí. Podľa jeho výpočtov sa táto konštanta nachádza v tomto intervale 3,1408 < π <3,1428.
Číslom π bolo fascinovaných mnoho matematikov histórie, skúmali jeho vlastnosti a pokúšali sa určiť čo najviac číslic za jeho desatinou čiarkou. V roku 1768 dokázal Johann Lambert, že π je iracionálne, teda jeho rozvoj je nekonečný a ďalší matematici sa mohli naháňať, kto ho určí presnejšie. O viac ako 100 rokov, v roku 1882 dokázal Ferdinand von Lindemann, že π je transcendentné a teda v celom vesmíre neexistuje žiadna algebraická rovnica, ktorej riešením by bolo π.
Využitie čísla pí
Načo vlastne potrebujeme poznať toľko cifier za desatinnou čiarkou Ludolfovho čísla? Pre bežné využitie je to úplne zbytočné. V stredoškolskej matematike využívame len hodnotu 3,14, vo vysokoškolskej matematike sa často využíva šesť desatinných miest a teda hodnota 3,141593.
Oveľa väčšie množstvo cifier však potrebujeme na citlivé výpočty v modernej matematike, fyzike, či inžinierstve. Čím viac cifier poznáme, tým presnejšie sú výpočty v oblastiach, ktorým ako bežní ľudia takmer nerozumieme. Napríklad americká NASA v minulosti využívala číslo pí pri výpočtoch veľkosti padáku potrebného na úspešné pristátie roveru na povrchu Marsu či na výpočet toho, kedy má kozmická loď začať brzdiť, aby bezpečne „zakotvila“ na obežnej dráhe planéty.
BBC, CBSNews
Nahlásiť chybu v článku