Kým väčšina sveta vítala Nový rok, Irán zažíva niečo, čo budeme v budúcnosti možno označovať za revolúciu. Všetko to začalo 29. decembra protestom v druhom najväčšom iránskom meste Mašhad. Ľudia vyšli do ulíc v najväčšom počte po 9 rokoch. Protesty v roku 2009 ostali v Iráne potlačené a vyžiadali si 36 obetí. Tie aktuálne síce zatiaľ nenabrali rovnakú intenzitu a možno by pozornosti sveta aj unikli, keby sa istá žena nedopustila trestného činu a nestala sa symbolom možného nového začiatku tejto krajiny. 

Mávajúc hidžábom

Protesty sa z Mašhadu postupne rozšírili po celom Iráne a samozrejme neobišli ani hlavné mesto Teherán. A práve tu sa odohral zaujímavý incident, ktorý ukazuje, že krajina chce zmenu. Pred tisícky protestujúcich sa totiž v jednom okamihu postavila žena. Už to je na krajinu, v ktorej živote má Islam veľmi silné postavenie, prekvapujúce. Šokujúce však bolo to, čo nasledovalo. Iránka si z hlavy sňala svoj hidžáb, napichla ho na palicu a pred protestujúcim davom s ním začala mávať. Akoby vlajkou mieru. A dopustila sa trestného činu. Na verejnosti sa totiž v krajine žena bez hidžábu ukázať nesmie. To je výsledok inej revolúcie, tej z roku 1979, kedy sa náboženstvo stalo štátom a štát náboženstvom. Tomu však možno bude čoskoro koniec.

Iránska islamská revolúcia

Z prozápadnej poloabsolutistickej monarchie na autoritársku protizápadnú teokraciu. Takto možno jednou vetou opísať výsledok Iránskej islamskej revolúcie z roku 1979, asi najvýznamnejšej udalosti dejín tejto krajiny v 20. storočí. Revolúcia koncom 80. rokov ukončila obdobie, kedy Irán pod vedením vládcu menom Muhammad Rezá Pahlaví vyzeral úplne inak ako ho poznáme dnes. Krajina vo všeobecnosti prosperovala, náboženstvo v bežnom živote nehralo tak dôležitú úlohu ako dnes, ženy dostali volebné právo, USA boli spojenci a Irán sa stával priemyselnou mocnosťou v regióne. Obrovská miera korupcie, praktiky tajnej polície a rast krajiny, ktorý však bežní ľudia nepociťovali v takej miere ako dúfali, spôsobil nárast protivládnych myšlienok. A tak došlo k revolúcii.

K prvým študentským protestom došlo už v roku 1977. Požiadavky boli jednoduché. Koniec vlády monarchu Pahlavího, prepustenie politických väzňov a návrat Rúholláha Chomejního, iránskeho šíitskeho vodcu z exilu. Chomejní do krajiny pricestoval v roku 1979, kedy už revolúcia nabrala na obrátkach a v iránskych mestách protestovali obrovské davy obyvateľstva. Chomejní sa spolu s ďalšími duchovnými osobnosťami stali prakticky vodcami revolúcie, ale aj fungovania krajiny. 4. novembra 1979 vznikla Iránska islamská republika, kde je náboženstvo štátom a štát náboženstvom. A z Iránu sa stalo to, čo poznáme dnes.

Čo sa vlastne v Iráne aktuálne deje?

Masové demonštrácie si od 29. decembra vyžiadali už 20 civilných obetí. Prečo vlastne ľudia v krajine s oficiálnou vládou no mocou v rukách duchovných vodcov protestujú, je veľmi ťažké odhadnúť. Irán je totiž desaťročia veľmi „uzavretý“ a ani odborníci sa nevedia zhodnúť na pôvode a príčinách aktuálnych protestov. Podľa všetkého však ľudia protestujú prakticky proti všetkému. Proti úradujúcej vláde Rúháního, ktorý však protestujúcim vyjadril istú podporu. Demonštruje sa aj proti duchovnému vodcovi Chameneímu, ktorý je v Iráne považovaný takmer za svätca.

Proti silnému Islamu a za práve žien v krajine sa jednoznačne postavila aj spomínaná Iránka, symbolom mávajúceho hidžábu. Protest má dozaista aj ekonomické pozadie, kvôli obrovskej miere korupcii, zvyšovaniu cien pohonných hmôt i potravín v krajine. Nechýba ani podtón medzinárodnej politiky. Obyčajní Iránčania vítali zrušenie sankcií po dohode sveta s Iránom a jeho jadrovým programom. Ľudia dúfali, že sa po ekonomickom „otvorení“ budú mať o čosi lepšie. No to sa nestalo.

„Smrť diktátorovi“ skandoval dav po celej Iránskej islamskej republike. Protesty svetové médiá nazývajú „iránskou jarou“ aj keď je na akékoľvek závery ešte priskoro. Ľudia v Iráne sa však po 9 rokoch opäť vo veľkom zhromažďujú v uliciach, opäť otvorene ukazujú svoju nespokojnosť s vysokou nezamestnanosťou, infláciou, nerovnosti pohlaví a vládou, ktorej rozkazuje duchovný vodca. Symbolom demonštrácií sa stala odvážna Iránka s mávajúcim hidžábom. Mávajúc slobode a liberálnejšej politike a ktovie, možno i demokracii.

Pozri aj: 17-ročná moslimka sa spýtala otca, či si môže zložiť hidžáb. To čo nasledovalo, nikto nečakal

sme.sk, cnn.com, nymag.com, wikipedia.com