Blokujú cesty, vládne budovy polievajú falošnou krvou, na uliciach „umierajú“ rovnako ako v skutočnosti vymiera veľká časť živočíšnych a rastlinných druhov a neboja sa toho, že za svoje činy skončia v putách po zákroku bezpečnostných zložiek. Hnutie Extinction Rebellion aktívne upozorňuje na stav, do ktorého sme dostali našu planétu a robí to tak, ako si to aktuálna situácia s klímou vyžaduje.
V rozhovore s Karolínou Gelatičovou, zakladateľkou Extinction Rebellion Slovakia, sa dozviete:
- Ako hnutie „rebelov“ vzniklo a ako sa vlastne dostalo aj na Slovensko
- V čom sa protesty Extinction Rebellion odlišujú od hnutia Friday For Future inšpirovaného aktivitou Grety Thunberg
- Prečo sú „rebeli“ zatýkaní políciou a koľkokrát už polícia zasiahla proti Karolíne
- Akým najväčším výzvam aktuálne čelí naša planéta
- Prečo počas protestov „umierajú“ na uliciach
- Aké sú požiadavky hnutia na svetových lídrov a politikov
Ako vzniklo hnutie Extinction Rebellion a prečo ste sa rozhodli vytvoriť jeho „odnož“ aj na Slovensku?
Minulý mesiac to bol rok, odkedy vzniklo hnutie Extinction Rebellion. 31. októbra 2018 sa členovia hnutia spoločne s Gretou Thunberg zhromaždili na Parliament Square v Londýne, aby oznámili vzburu proti vláde Spojeného kráľovstva ako reakciu na jej nečinnosť v súvislosti s klimatickou a ekologickou krízou. Prišlo tam vtedy približne 2000 ľudí. Cesta vzniku hnutia na Slovensku nebola priamočiara. V problematike klimatickej zmeny sa pohybujem už niekoľko rokov, ale mala som už dlhšie pocit, že občianska angažovanosť akosi zformálnela. Nemyslím tým to, že ľudia v neziskovom sektore a v klimatických hnutiach robia málo, práve naopak! Všetci sme však natoľko zasadení v systéme, že strácame kvality autonómie.
Na jar som náhodou narazila na článok o Extinction Rebellion. Vtedy som pocítila náznak kvality, tú živosť aktivizmu, kedy občan prevezme zodpovednosť za stav planéty do vlastných rúk a vytrhne sa z fádnej, zmyslom nenaplnenej reality. Uvažovala som najprv nad tým, že odídem do Londýna, aby som mohla túto kvalitu prežiť naplno. Istý čas som ale komunikovala s českými rebelmi, ktorí ma prepojili s mladým mužom, ktorý študuje v UK, ale leto mal stráviť stážou na Slovensku s tým, že plánoval založiť slovenskú bunku XR. A tak nebolo cesty späť. Založili sme s Tondom Extinction Rebellion Slovakia.
Extinction Rebellion má vo svojich princípoch zakotvenú decentralizáciu, čo je veľmi dôležité, pretože sa bunky tohto hnutia mohli rozrásť po celom svete a v tom spočíva naša sila. Hnutie spája spoločenstvo ľudí do komunity naprieč celou Britániou a naprieč celým svetom. Do komunity, ktorá vytvára rezistenciu voči systému, ktorý je z veľkej časti patologický. Svojou mierou spravodlivého vzdoru si ma toto hnutie získalo. Nemôžeme byť totiž formálni v paradigme, ktorá nám berie budúcnosť.
V čom sa odlišujete od iných klimatických aktivistov, napríklad od hnutia Fridays For Future, ktoré vzniklo na základe protestov Grety Thunberg?
Niektorí ľudia, ktorí sú súčasťou Rebélie proti vyhynutiu, by asi povedali to, že my na rozdiel od Fridays for Future využívame nástroj občianskej neposlušnosti. Hnutie Extinction Rebellion totiž tvrdí, že nástroje ako petície, kampane, benefičné koncerty, protesty a iné zlyhali, pretože napriek naozaj svedomitej práci mnohých hnutí a organizácii globálne emisie naďalej exponenciálne rastú. Ja osobne si nemyslím, že niekto zlyhal, pretože verím, že tí aktivisti robili v danej chvíli všetko pre to, aby situáciu zvrátili.
Napriek tomu ale tomu argumentu rozumiem. Tvrdia to totiž častokrát práve aktivisti, ktorí mnohé roky investovali čas do aktivít, ktoré teraz vidia ako zlyhanie. Vnímam to ako určitú formu reflexie: „Zlyhal som a preto musím hľadať iný spôsob“. Momentálne je ním občianska neposlušnosť v centrách diania – veľkých mestách – so širokou podporou verejnosti. Počas nedávnej októbrovej rebélie sa zapojilo 60 miest v rámci celého sveta. Nevidím do vnútra štruktúry Fridays for Future, ale zvonka to na mňa pôsobí ako hnutie, ktoré formálnym spôsobom poukazuje na problém, ktorý je ale bezprecedentný. Samozrejme, to, že študenti nejdú do školy, je istým spôsobom prelomenie statusu quo. Na to, že je väčšina z nich neplnoletá, je to z môjho pohľadu študentská „rebélia“. V tomto majú študenti môj veľký obdiv.
Extinction Rebellion však vďaka tomu, že zahŕňa celú spoločnosť a všetky vekové kategórie, má možnosť status quo prelomiť do miery, ako to situácia naozaj vyžaduje. Vyjadrujeme sa nenásilnou občianskou neposlušnosťou, pretože naše ľudské práva na čistý vzduch, pitnú vodu a úrodnú pôdu, boli porušené. Je načase vytvoriť nový systém, ktorý bude spravodlivejší a preniknutý ľudskosťou. Mnohí ľudia z nás častokrát robia alarmistov, ktorí predsa nemôžu vedieť, čo nás čaká. Milióny ľudí v rozvojových, ale aj rozvinutejších krajinách však trpia a umierajú na následky klimatickej zmeny už dnes. Mnohé živočíšne a rastlinné druhy, ktoré sa nedokážu prispôsobiť extrémne rýchlym zmenám klímy vymierajú už dnes.
Je preto našou morálnou povinnosťou bojovať za to, čo je hodnotné a za tých, ktorí sa nedokážu brániť. Ak by sme to nerobili spôsobom, akým to robíme, tak by sme boli v spoločnosti len minoritná skupina, ktorá sa dokonalým spôsobom pokúša o individuálne zmeny. To však pre záchranu planéty nestačí. Potrebujeme, aby sa zapojili všetci ľudia s vedomím, že väčšina z nás to nebude robiť dokonale.
Extinction Rebellion je v očiach verejnosti hnutie známe najmä radikálnejšími protestami. V Británii ľudia blokovali hlavné dopravné spojenia, na budovu britského ministerstva financií chceli nastriekať 1 800 litrov falošnej krvi. Prečo hnutie volí takúto formu prezentácie a plánujete podobné akcie aj na Slovensku?
Hnutie nastavuje zrkadlo závažnosti situácie, ktorej čelíme. Nachádzame sa uprostred ekologickej krízy a šiesteho masového vymierania druhov. Napriek tomu, že to mnohí z nás na Slovensku ešte necítime, a, bohužiaľ, to pravdepodobne ešte niekoľko rokov výrazne nepocítime, milióny ľudí už dnes trpia a umierajú na následky klimatickej zmeny a rozpadu ekosystémov.
Rozsiahle záplavy a zvyšujúca sa hladina oceánov berie domovy miliónom obyvateľov, dezertifikácia a degradácia pôdy núti ľudí z postihnutých oblastí odísť a spúšťa to masívnu migráciu. Potravinová bezpečnosť môže byť z roka na rok ohrozená, ak bude pravidelne dochádzať k extrémnych zrážkovým javom či dlhotrvajúcim suchám. Takéto situácie môžu spôsobiť sociálny kolaps. Väčšina vedcov sa dnes zhoduje na tom, že máme už len niekoľko rokov na to, aby sme dopady ekologickej krízy zmiernili.
Očakáva sa, že v roku 2035 dosiahneme bod, kedy otepleniu o 2 stupne už nebude možné predísť. Ak toto oteplenie dosiahneme, dôjde k procesom, ktoré globálne oteplenie niekoľkonásobne urýchlia. Nazývajú sa negatívne spätné väzby. Ak napríklad v dôsledku oteplenia dôjde k roztopeniu časti permafrostu – k tomuto roztápaniu dochádza už dnes – uvoľní sa do atmosféry metán, ktorý spôsobí ďalšie oteplenie a roztopenie ďalšieho permafrostu. Metán je v porovnaní z CO2 podstatne silnejší skleníkový plyn, takže to bude mať pravdepodobne veľké následky na život na planéte.
Upozorňujeme na problém, ktorý je urgentný. Keď niekto ochorie na zápal pľúc, tak mu pravdepodobne nepomôže horúci čaj. Vyjadrujeme sa preto nenásilnou občianskou neposlušnosťou, ako je napríklad blokovanie dopravy, pretože konvenčné protesty sa už 30 rokov ukazujú ako rezistentný liek na toto závažné ochorenie. K dosiahnutiu zmeny sú, samozrejme, dôležité ďalšie paralelné procesy, ktoré môžu nabaľovať rôzne časti spoločnosti a zároveň budú vytvárať priestor pre budovanie spoločnej vízie. Za Extinction Rebellion Slovakia by som chcela uviesť, že by sme boli veľmi radi, aby sa Bratislava ako hlavné mesto stalo v kontexte klimatickej krízy slobodným priestorom pre občiansku angažovanosť.
Na základe mnohých príkladov zo zahraničia vidíme, že mestá sa môžu stať inkubátormi pre tie najlepšie inovácie, ktoré vedú k decentralizácii, úspore a efektivite. Uvoľnením byrokratickej záťaže sa zároveň mesto môže stáť autonómnou bunkou, pričom najlepšie riešenia môžu byť premietnuté do vyšších územných celkov. Organické farmy v okolí mesta, komunitné záhrady v blízkosti každej obytnej zóny, strešná a vertikálna zeleň a permakultúrne esteticko-jedlé štruktúry by okrem radikálneho zefektívnenia mestskej hromadnej dopravy a posilnenia cyklotrás mali byť nevyhnutnou súčasťou transformačných zmien.
Potrebné je, samozrejme, tiež myslieť na znižovanie energetickej náročnosti budov, decentralizovanie energetiky a prechod na čistú, ale rovnako tak zvýšiť ochranu lesných a nelesných biotopov v okolí Bratislavy. Toto by sa, samozrejme, malo premietnuť na úrovni štátu. A čo je z toho asi to najdôležitejšie – investovať do skutočne kvalitného školstva a umožniť vznik zelených škôl, ktoré dokážu priniesť novú generáciu holisticky mysliacich súcitných mladých ľudí. Myslím si, že zúfalo potrebujeme riešenia, ktoré nebudú orientované na ekonomický rast, nebudú narúšať prirodzené systémy Zeme a budú nás motivovať stať sa lepšími ľuďmi. Na toto všetko je však potrebné to, aby si spoločnosť uvedomovala, prečo sú tieto zmeny potrebné. Preto je tu hnutie Extinction Rebellion.
Protesty Extinction Rebellion sprevádzali najmä v Spojenom kráľovstve aj masové zatýkanie jeho prívržencov. Ako to vnímate?
Spôsob, akým sa vyjadrujeme, je občianska neposlušnosť. Právo na odpor v prípade nedodržania občianskych práv, je zakotvený v ústave. Naše práva boli porušené, pretože vzduch, ktorý dýchame, vodu, ktorú pijeme, pôda, na ktorej pestujeme, sú znečistené. Blokujeme preto vládne budovy, firmy, dopravu, ale aj centrá konzumu. Po celom svete sa k týmto blokádam pridáva stále viac občanov zo všetkých spoločenských vrstiev. Či už sú to lekári, vedci, bankári, študenti, ale aj dôchodcovia, ktorým záleží na budúcnosti ich vnúčat.
Nasledujeme tradíciu nenásilných hnutí z minulosti ako napríklad toho, ktoré ukončilo apartheid. Našou inšpiráciou je tiež Gándhiho hnutie za nezávislosť či Američanka Rosa Parks, ktorá sa stala symbolom v boji za ľudské práva. Mrzí nás, ak niekoho zdržíme na ceste do práce či domov. Táto situácia je však naliehavá a musíme brať do úvahy väčší obraz, preto upozorňujeme spôsobom, ktorý tomuto obrazu prislúcha.
Očakávate podobný scenár aj na Slovensku? Mali ste už problémy s políciou?
Ak budeme blokovať dopravu, tak sa to pravdepodobne bez toho nezaobíde. S políciou sme už boli v kontakte 3-krát. Prvýkrát počas toho, ako sme zemeguľu vo Fontáne mieru pred Grasalkovičovým palácom prekryli červenou látkou s nápisom „Zem horí“. Policajti nás legitimovali a požiadali o zvesenie látky.
V druhom prípade sme boli konfrontovaní s políciou počas blokády magistrály nad Václavským námestím. Piatich z nás polícia zadržala, pretože sme neuposlúchli výzvu na opustenie vozovky. Zadržali s nami okolo 130 ľudí. Obkolesili nás na priestranstve priamo pred Národným múzeom a do neskorých večerných hodín ľudí legitimovali. Bola to krásna atmosféra, pretože sme niekoľko hodín spievali, ľudia hrali na hudobné nástroje, zabávali sme sa rôznymi hrami. Je to jeden z mojich najsilnejších momentov za posledné roky.
V treťom prípade sme chceli zablokovať dopravu na 7 minút pred Úradom vlády SR. Policajti sa však o našej akcii dozvedeli predom a čakali nás na mieste. Bolo ich veľa, preto sme sa rozhodli pre legálnu variantu. Stáli sme s bannerom niekoľkokrát po sebe na priechode pre chodcov len v čase, kedy mali chodci zelenú. Policajti mali pre nás veľké pochopenie a vo všetkých troch prípadoch oceňujem ich profesionálny prístup.
V správe zo 6. mája 2019 píšete, že ste pripravení priniesť osobné obete. „Pôjdeme príkladom, aby sme inšpirovali podobné akcie na celom svete.“ Čo presne to znamená?
Sme obyčajní ľudia, pričom mnohí z nás nikdy predtým aktivistami neboli, nie to ešte, aby sme prekračovali zákon a dostávali sa pri tom do stretu s políciou. Mnohí občania takto prekračujú hranice svojej komfortnej zóny a to je určitá forma obety. To, prečo to robíme, je fakt, že nemôžeme naďalej ignorovať krízu, ktorá zasahuje do života každého na tejto planéte.
Pre vaše hnutie je symbolická najmä nenásilná forma protestu známa ako die-in. V čom spočíva a na čo má vlastne poukázať?
Je to akt, pri ktorom si skupina ľudí ľahne na niekoľko minút na zem a napodobňuje smrť, čím poukazuje na fakt, že sa nachádzame v šiestej etape masového vymierania druhov, ktoré je prvýkrát v histórii spôsobené ľudskou činnosťou. Zároveň je ohrozená aj samotná existencia veľkej časti populácie človeka. Nachádzame sa totiž v bode, kedy nám už takmer nezostáva čas na odvrátenie celoplanetárnej ekocídy.
Aké sú hlavné ciele hnutia Extinction Rebellion vo svete a existujú aj konkrétne požiadavky na vládu Slovenskej republiky?
Naším primárnym cieľom je zmobilizovať čo najväčšiu časť obyvateľstva, ktorá sa zapojí do občianskej neposlušnosti. Viaceré výskumy hovoria o tom, že na dosiahnutie radikálnych zmien je potrebné, aby sa zapojilo aspoň 3,5 % populácie. Je to odvážny cieľ, pretože by to predstavovalo približne 190 000 obyvateľov, ale zároveň len prvý krok, pretože klimatická kríza sa dotýka každého jedného človeka, a preto je potrebné zapojiť omnoho väčšie percento ľudí. V rámci globálneho hnutia Extinction Rebellion máme 3 základné požiadavky. Okrem toho sme spolu s ďalšími aktívnymi hnutiami súčasťou klimatickej koalície, pričom spoločne sme naformulovali 12 požiadaviek.
Tri základné požiadavky globálneho hnutia Extinction Rebellion:
- Aby politici hovorili pravdu o závažnosti klimatickej krízy a zmenili legislatívu, ktorá nie je v súlade s jej riešením. Klimatická zmena je najväčšia hrozba, akej sme v histórii ľudstva čelili, preto musí byť táto problematika prioritou pri všetkých legislatívnych procesoch.
- Žiadame dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2025. Európa sa ako jedna z najrozvinutejších častí sveta musí stať lídrom v transformačných procesoch, ktoré majú šancu znížiť dopady klimatickej zmeny. Nedávny prieskum od YouGov preukázal, že 56 % občanov Spojeného kráľovstva si želá, aby bola uhlíková neutralita dosiahnutá do roku 2030. Je tomu tak aj vďaka tomu, že hnutia ako Extinction Rebellion pomáhajú zvyšovať povedomie o blížiacich sa hrozbách. Rok 2025 sa z ekonomických dôvodov môže zdať ako nereálny, musíme sa na to ale pozerať z perspektívy udržania teploty pod 1,5°C oproti predindustriálnej dobe. Inak nemáme veľké šance na záchranu.
- Treťou požiadavkou je vytvorenie Zhromaždenia občanov (Citizens‘ assembly), teda formy deliberatívnej demokracie, ktoré by malo dôležitú funkciu pri všetkých vládnych rozhodnutiach súvisiacich s klímou. Náhodne vybraná reprezentatívna vzorka obyvateľov by mala po vypočutí vyvážených informácií od odborníkov odporúčaciu a prípadoch výraznej zhody rozhodovaciu funkciu pri schvaľovaní politík súvisiacich s environmentálnou krízou a klimatickou spravodlivosťou. Dôvodom je fakt, že súčasný politický systém doposiaľ nedokázal dostatočne vyriešiť korupciu, nie to ešte tak závažnú problematiku, akou je klimatická kríza. Hlas občanov dokáže na rozdiel od populizmu politikov jasne ukázať, čo je priorita spoločnosti. Príklad demokracie v Rojave jednoznačne hovorí za to, že systém, ktorý umožňuje občanom rozhodovať, je možný a veľmi žiaduci.
Myslíte si, že je naša civilizácia schopná adaptovať sa na spôsob života, ktorý by priniesol zvrátenie, alebo aspoň zmiernenie dôsledkov klimatickej zmeny? Vidíte budúcnosť v roku 2100 skôr pesimisticky alebo ste optimistkou?
Myslím si, že určite. Vyzýva nás to však radikálne prehodnotiť to, čo znamená žiť naozaj šťastný život. Áno, môžeme diskutovať o tom, že každého človeka robí šťastným niečo iné. Som ale hlboko presvedčená o tom, že niektoré pravdy sú všeobecné a platia pre každého. V momente, kedy sa jedinec prestane pozerať na šťastie cez prizmu materiálneho blahobytu a začne vnímať spolupatričnosť so všetkým živým, sa na svet „rodí“ skutočný človek. Takýto človek má šancu na svetlú budúcnosť aj pri tých najväčších výzvach.
Nahlásiť chybu v článku