Mestečko Wünsdorf bolo počas druhej svetovej vojny svedkom mnohých projektov Tretej ríše a hlavne v jeho podzemí. Testovalo sa tu legendárne delo „Tučná Berta“ i rakety „V“. Po vojne sa tu usídlila sovietska armáda.
Výstavba tajných bunkrov
V roku 1937 sa v brandenburskom Wünsdorfe začala výstavba prísne taných bunkrov. Z tohto miesta nachádzajúceho sa približne hodinu autom od Berlína, malo vrchné velenie Wermachtu viesť druhú svetovú vojnu.
Konkrétne plánovanie začalo už o rok predtým a komplex dostal názov Maybach I. V roku 1937 do Wünsdorfu prišlo 4 a pol tisíc ľudí s cieľom postaviť vojenský komplex, odkiaľ by bolo možné riadiť vojnu. Bunkre boli vybavené tou najmodernejšou technológiou na tú dobu.
Riadenie vojny aj pokusy
V podstate bola druhá svetová vojna z Nemecka riadená práve z tohto miesta. Zbiehali sa tu telefónne linky k armádam, vydávali sa tu tajné rozkazy a prichádzali sem správy z frontu.
Pod povrchom zeme sa nachádza systém bunkrov. Vedie tu schodisko do hĺbky 14 metrov. Práve odtiaľ, z podzemia obklopeného trojmetrovými betónovými múrmi, sa nadväzovala rozhlasová komunikácia.
Počas vojny tu prebiehali tiež testy vojenských zbraňových systémov, napríklad pýchy nemeckej armády – dela s názvom „Tučná Berta“ Prebiehali tu aj testy rakiet „V“.
Koniec vojny a nástup Sovietov
Ako sa blížil koniec vojny, aj tento komplex sa stal terčom útoku Spojencov. 15. marca 1945 sa Maybach stal terčom amerického bombardovania, aj keď neprišlo k jeho zničeniu.
Po druhej svetovej vojne sa komplex vo Wünsdorfe mal stať miestom totálnej likvidácie na základe Postupimskej zmluvy. Lokalita však spadala do oblasti pod správou Sovietov, ktorí skutočne mnohé časti zničili či vyhodili do vzduchu.
Potom si však Sovieti uvedomili, že miesto, ktoré bolo stvorené pre nacistov, je veľmi vhodné aj pre Sovietov, ktorí mali v Nemecku po vojne až 500-tisíc vojakov.
Komplex vo Wünsdorfe sa nachádzal ukrytý v lesoch a bol tak ideálnym miestom aj pre veliteľstvo Sovietov. Miesto preto premenovali na Zeppelin a v čase najväčšej obsadenosti tu pôsobilo až 60-tisíc sovietskych vojakov.
Malá Moskva
Niet divu, že si miesto vyslúžilo prezývku po hlavnom meste Sovietskeho zväzu – Moskve. Bolo to tiež zakázané mesto a nikto, kto nemal povolenie sem nesmel vkročiť. Celé miesto bolo uzavreté 17 kilometrov dlhým múrom.
Miesto bolo dobre zásobované, no napriek tomu bol život vojakov značne obmedzovaný. Nemohli ísť na dovolenku, stretávať sa s rodinou, priateľmi.
Pre vyššie postavených Sovietov však komplex poskytoval skutočný luxus. Nachádzal sa tu plavecký bazén, ďalej kino, či sauny.
Vchod do komplexu bol, samozrejme, zdobený sochou Lenina.
Odchod Sovietov, vznik múzea
So zrútením Berlínskeho múra a s rozpadom Sovietskeho zväzu prišiel čas aj na komplex vo Wünsdorfe. Ten museli Sovieti opustiť, čo sa úplne stalo v roku 1994. Do zakázaného mesta, do malej Moskvy, sa po dlhých desaťročiach mohli pozrieť aj bežní obyvatelia. Vzniklo tu múzeum pre nadšencov histórie.
Vláda musela vynaložiť veľké peniaze na demilitarizáciu komplexu a vyčistenie okolia, keďže Sovieti neboli zvyknutí na to, aby sa k okoliu, hlavne ešte na cudzej zemi, správali s úctou.
Jedným z pozoruhodných miest v komplexe je tiež cintorín, kde sú pochovaní vojaci z prvej svetovej vojny a pre návštevníkov tejto lokality je tiež dobrým miestom na strávenie niekoľkých chvíľ. Zakázané mesto, miesto, odkiaľ nacisti riadili vojnu a potom si z neho Sovieti urobili veľkú vojenskú základňu, je teraz prístupné pre každého, kto sa ho rozhodne navštíviť.
Nahlásiť chybu v článku