Odborníci sa dlhé desaťročia snažia prísť na to, akým spôsobom tento geologický zázrak vznikol. Výsledky poslednej štúdie dnes naznačujú, že India, siedma najväčšia krajina na svete, sa v dôsledku procesu zodpovednému za vznik pohoria mohla v jednom bode rozdeliť na dve časti. V takom prípade by sa z obrovskej krajiny stali dve časti, pričom každá z nich by mala veľkosť dnešného Mongolska. O správe informoval portál Popular Mechanics.
Geografický zázrak s názvom Himaláje vznikol v období približne pred viac ako 50 miliónmi rokov. Za ich vzniknutie je zodpovedná Indická kontinentálna platňa, ktorá počas geologickej epochy eocénu narazila do Eurázijskej dosky. Samotná platňa, na ktorej krajina leží, bola teda pred nárazom ostrov.
Práve počas nárazu malo vzniknúť najvyššie a najmajestátnejšie pohorie na svete.
Na činnosť tektonických dosiek v tejto oblasti mali vedci dva hlavné názory. Tým prvým bolo presvedčenie, že tektonická platňa, na ktorej je India položená, odoláva hlbokému ponoreniu a namiesto toho sa vodorovne dvíha pod Eurázijskou platňou. Druhý rozšírený názor bol, že sa platňa podsúva a roztápa na magmu.
Čo ak všetko prebieha naraz?
V novej štúdii tím vedcov starostlivo zvážil rozšírené názory svojich kolegov. Inovatívnou cestou začal premýšľať o tom, či by bolo reálne, aby namiesto iného procesu nemohli prebiehať oboje teórie naraz.
V novej štúdii vedci tvrdia, že za vzniknutím hornatého pohoria môže stáť proces známy ako delaminácia. Štúdiu publikoval medzinárodný tím geodynamikov v roku 2023 v žurnále Nat Commun. Prvýkrát boli výsledky vedcov predstavené na konferencii American Geophysical Union v decembri 2023.
Teóriu podporuje výskum geofyzika Simona Klemperera (spoluautora štúdie), ktorý skúmal zónu neďaleko Bhutánu v severovýchodnej Indii.
V oblasti vykonal sériu izotopových meraní hélia v prameňoch. Zozbieral vzorky z približne 200 prameňov v dĺžke približne tisíc kilometrov. Vďaka analýze vedci zistili, že úroveň hélia je vyššia v oblasti južného Tibetu v porovnaní so severom.
Podľa množstva hélia a vlastného výskumu objavy teda naznačujú, že Indická tektonická platňa sa pod Tibetskou náhornou plošinou rozdeľuje na dve časti. Horná časť platne sa počas pohybu trie pozdĺž Eurázijskej dosky, zatiaľ čo spodná časť subdukuje do plášťa.
Objavili totiž ostrú líniu, kde sa horniny plášťa stretávali s horninami kôry. Vedci ďalej využili 3D prijímač S-vĺn na to, aby analyzovali Indickú platňu. Tento prijímač má za úlohu skúmať informácie z teleseizmických zemetrasení na zobrazenie štruktúry Zeme a jej vnútorných hraníc.
Namiesto toho, aby sa Indická kontinentálna platňa lámala vertikálne (ako východná Afrika), mohla by sa teda podľa nich nakláňať horizontálne a rozdeľovať sa na dve vrstvy s hrúbkou asi 100 kilometrov. Horná časť sa prakticky „odlupuje“ počas toho, ako hustejšie dno klesá do plášťa.
Pre portál Science sa vyjadril k objavu Douwe van Hinsbergen, geológ a tektonik, ktorý pôsobí na univerzite v Utrechte. „Nevedeli sme, že kontinenty sa môžu takto správať, a to je pre vedu o pevnej Zemi dosť zásadné.“
Pochopenie týchto fenoménov nám môže pomôcť lepšie skúmať samotný pohyb pevniny a jej správania. Praktickou súčasťou výskumu je tiež fakt, že vďaka podobným objavom budeme jedného dňa možno schopní efektívne predpovedať nebezpečenstvo zemetrasenia na zlomových líniách pevniny.
Nahlásiť chybu v článku