Foto: NASA, ESA, CSA, STScI

Vedci si myslia, že sa im podarilo rozlúsknuť záhadu.

O Uráne sa neraz hovorí, že je to najzvláštnejšia planéta Slnečnej sústavy. Nová štúdia ale naznačuje, že plynný obor v skutočnosti možno nie je až taký zvláštny, ako sa odborníci nazdávali.

Článok pokračuje pod videom ↓

Najzvláštnejšia planéta sústavy

Ako informuje Mail Online, vedci z University College London (UCL) tvrdia, že záhada týkajúca sa Uránu môže byť dôsledkom nezvyčajne silnej slnečnej búrky, ktorá sa vyskytla práve v čase, keď sonda Voyager 2 v roku 1986 ako prvá a jediná preletela okolo planéty. Podľa CNN, tento jediný prelet definoval spôsob, akým astronómovia chápu ľadového obra.

Vedci vnímali Urán ako planétu opradenú záhadami, zdá sa ale, že ich informácie boli jednoducho len skreslené, píše sa v novej štúdii publikovanej prostredníctvom Nature Astronomy. „Sonda zachytila Urán počas podmienok, ktoré sa vyskytujú len asi v 4 % prípadov,“ uviedol vo vyhlásení hlavný autor štúdie Jamie Jasinski, fyzik z NASA.

Foto: ESA/Hubble & NASA, L. Lam, CC BY 4.0, via Wikimedia Commons

Pozorovania magnetosféry Uránu sa výrazne líšili od očakávaní astronómov. Vedci si preto mysleli, že Urán sa diametrálne líši od Jupitera, Saturnu či Neptúna. Magnetosféry sú ochranné vrstvy okolo planét (vrátane Zeme). Ich úlohou je chrániť planéty pred solárnym vetrom, prúdom častíc a pred plynom, ktorý neustále prúdi zo Slnka.

Je potrebná ďalšia misia

Pochopenie toho, ako fungujú magnetosféry okolo iných planét, pomáha vedcom nielen pri plánovaní prieskumných misií, ale poskytuje aj informácie o fungovaní zemskej magnetosféry. Prieskum sondy Voyager 2 zachytil okolo Uránu silné pásy žiarenia. Ich intenzita bola podobná mohutným pásom žiarenia, ktoré sa nachádzajú okolo Jupitera. Podľa NASA má Jupiter magnetické pole 20 000-krát silnejšie ako Zem. Zachytáva nabité častice a urýchľuje ich, následkom čoho uvoľňujú energiu vo forme intenzívneho žiarenia.

Foto: NASA (image modified by Jcpag2012), Public domain, via Wikimedia Commons

Na Uráne bolo zvláštne to, že jeho radiačné pásy sú veľmi intenzívne, zatiaľ čo jeho magnetosféra je zdanlivo takmer bez plazmy. To by ale znamenalo, že neexistoval žiadny zjavný zdroj nabitých častíc, ktorý by tieto intenzívne pásy takpovediac živil. Podľa novej štúdie ale za tento jav zrejme bolo zodpovedné extrémne intenzívne solárne počasie. Solárny hurikán pravdepodobne ovplyvnil magnetosféru Uránu a plazmu z nej vytlačil.

Ak by sa prelet okolo Uránu uskutočnil hoc i len o niekoľko dní skôr, získané údaje mohli byť celkom iné. Odborníci sú preto presvedčení o tom, že by sa mala uskutočniť nová, starostlivo naplánovaná misia k ľadovému obrovi. Zdá sa totiž, že o Uráne toho vedia ešte menej, ako sa doteraz nazdávali. Jednu záhadu tak síce možno vyriešili, no vedci majú viac otázok ako odpovedí.

Uložiť článok

Najnovšie články