Ako uvádza portál War History Online, rumunský národný poklad pozostával z pozoruhodnej zbierky pokladov, takmer 120 ton zlata, cenných obrazov, šperkov či ďalších umeleckých diel a historických predmetov. Prakticky celý tento „náklad“ v roku 1916 so súhlasom tamojšej vlády opustil územie Rumunska a dodnes sa tam nevrátil.

Nemci za dverami

Na začiatku 20. storočia v Európe zúrila prvá svetová vojna, od ktorej si Rumunsko spočiatku držalo dištanc a vystupovalo neutrálne. V roku 1916 sa ale rozhodlo do vojny vstúpiť, čo roztočilo kolotoč udalostí, ktoré následne Rumunov takpovediac zatlačili do kúta. Ako píše web Medium, deklarácia vojny Rakúsko-Uhorska znamenala, že spojenci dali Rumunom zelenú pri obsadzovaní území severozápadným smerom.

Prvotný, pomerne ľahký postup, bol rýchlo zastavený a karta sa otočila. Centrálne mocnosti na čele s Nemeckom začiatkom decembra 1916 obsadili Bukurešť a rumunská administratíva sa spolu s cennosťami presťahovala do mesta Jasy (Iaşi). Pôvodne neutrálne Rumunsko sa tak náhle ocitlo v situácii, kedy bolo medzi bojujúcimi mocnosťami zatlačené do kúta a hrozilo, že padnúť môže celá krajina. Oprávnený strach panoval aj v súvislosti s národným pokladom, pričom kompetentní okamžite začali plánovať, aké budú ďalšie kroky.

Osudné rozhodnutie

Podľa portálu Zlato.cz sa Rumuni obávali najmä o svoje národné bohatstvo a museli sa rýchlo rozhodnúť, kam ho presunú. Prvotné návrhy úkrytu do Veľkej Británie, USA či neutrálneho Dánska boli zamietnuté, nakoľko sa úradníci báli nemeckej ponorkovej flotily v Severnom mori, a tiež pozemných jednotiek, ktoré by mohli poklad pri presune zadržať. Veľa ďalších možností neostávalo a premiér sa rozhodol, že napokon zvolí vojnového spojenca – cárske Rusko.

Ako uvádza 3Seas Europe, Rusko súhlasilo s tým, že národný poklad Rumunska ochráni, podpísala sa dohoda a 14. decembra 1916 už vyrazil prvý vlak, do ktorého Rumuni naložili 1 735 debien so zlatom a krátko nato ďalšie 2 vlaky s kráľovskými šperkami. Podľa viacerých zdrojov by mal náklad v týchto vlakoch súčasnú hodnotu minimálne 5 miliárd dolárov. V januári a vo februári prebehla v Rusku inventarizácia a bolo potvrdené, že množstvo a aj váha cenností zodpovedá dokumentom Národnej banky Rumunska.

Pred letom 1917 sa situácia v Rumunsku stále zhoršovala a z tohto dôvodu sa kompetentní rozhodli uskutočniť ďalšie 2 presuny cenností do Ruska. Ako píše magazín War History Online, náklad tentoraz nepozostával iba z národného bohatstva v podobe vkladov uložených v národných bankách, ale obsahoval aj najcennejšie starožitnosti a umelecké diela v krajine. Medzi takéto predmety patrili obrazy a vzácne rukopisy pochádzajúce zo stredoveku. Podľa niektorých názorov mohli byť práve tieto zásielky vzhľadom na ich kultúrnu a historickú hodnotu ešte vzácnejšie, ako najprv vyslané zlato.

Októbrová revolúcia a vstup do Besarábie

Ešte v auguste 1917 mal byť podpísaný ďalší protokol, ktorý garantuje návrat národných cenností späť do Rumunska. Ďalšie historické okolnosti však situáciu výrazne skomplikovali a rumunský poklad sa dodnes „domov“ nevrátil. Prvým zásadným aspektom bola samotná Októbrová revolúcia, ktorá viedla k pádu cárskeho Ruska, pretože k moci sa dostali boľševici a zároveň, v závere prvej svetovej vojny vstúpilo rumunské vojsko do Besarábie (nominálnej oblasti Ruska), čo zhoršilo vzťahy medzi oboma krajinami.