Trom spolužiakom z VŠVU sa podarilo dokonale prepojiť cit pre dizajn, zábavu a zároveň chuť vzdelávať a práve vďaka tomuto spojeniu vznikla značka Lebo Mädveď.
Z malej bratislavskej panelákovej kuchyne sa dostali až do vlastného ateliéru v priestoroch Novej Cvernovky, kde si môžete ich edukatívne hry nielen pozrieť a kúpiť, ale aj zahrať. No majú pred sebou aj ďalšie ciele a výzvy. Jednou z nich je napríklad to, aby ich Mapucle boli v budúcnosti uznané ministerstvom školstva ako oficiálna didaktická pomôcka.
Lebo Mädveď je úžasný názov pre značku – ako tento názov vznikol? Má aj nejaký „hlbší význam“? A kto sa za touto značkou vlastne skrýva?
Názov Lebo Mädveď vznikol úplne spontánne a charakterizuje náš postoj k tvorbe. Nepotrebujeme dôvod, jednoducho robíme to, čo nás baví. Prečo? Lebo Mädveď. Za značkou stojíme my traja, spolužiaci z Katedry architektúru z VŠVU. Juraj Horňák, ktorý vymyslel našu úplne prvú hru Mapucle Slovensko okresy, Patrik Olejňák, ktorý sa stará o technické stvárnenie hier a Erika Beňuška, ktorá sa stará o fungovanie projektu.
Aká bola vôbec prvá hra, ktorá pod vašimi rukami vznikla a ako sa vám ju podarilo rozšíriť medzi ľudí? Spomínate si ešte na prvé ohlasy, ktoré ste na ňu dostali?
Naša prvá hra bola už spomínané Mapucle Slovensko okresy. Vznikla ako darček na Vianoce pre Jurajovho brata Tomáša, ktorý je veľký cestovateľ a profesionálny sprievodca juhovýchodnou Áziou. Hra mala pozitívnu odozvu medzi rodinou a známymi. Naše prvé predaje s hrou Mapucle Slovensko okresy prebehli na rôznych alternatívnych festivaloch ako napríklad Drienok. To boli vyslovene kusovky, v celku neprofesionálne, ktoré sme vyrobili na laseri v labe.
Ktorá hra je naopak najčerstvejšou novinkou vo vašej ponuke? „Vystrelila“ niektorá z vašich hier viac než ostatné, prípadne viac než ste vy sami očakávali?
Najčerstvejšou novinkou sú Vysoké Tatry MINI, 3D skladačka našich hôr, ktorú onedlho uvedieme do predaja. Ale nedá sa nespomenúť na Mapucle celý svet, ktorý sa nám podarilo začať vyrábať vďaka crowdfundingu.
Najobľúbenejšou a teda najkupovanejšou hrou je stále tá úplne prvá – Mapucle Slovensko okresy a hneď za ňou tesne nasleduje Mapucle Európa krajiny a Mapucle regióny.
Budovanie značky a biznisu takmer nikdy nie je jednoduché. Stretli ste sa za ten čas aj s nejakými neúspechmi a sklamaniami? Stalo sa vám, že ste vytvorili hru, ktorá sa medzi ľuďmi neuchytila?
Za ten relatívne krátky čas, čo rozvíjame Lebo Mädveď, bolo snáď najväčším sklamaním prvá vlna pandémie tento rok, keď nám začali rušiť jedno predajné podujatie po druhom. To bola taká najväčšia facka pre nás. Čo sa týka hier, sú také, ktoré sú viac obľúbené a také, ktoré menej, respektíve majú špecifickejšieho zákazníka ako napríklad Mapucle Bratislava nie je veľmi obľúbeným produktom medzi Košičanmi, alebo Folketo nezožalo taký úspech kvôli náročnosti a typu hry na rozdiel od Folxesa.
Ako sa vám darí udržať balans medzi tým, aby hra nebola príliš náročná, aby sa pri nej ľudia zabavili, no zároveň, aby ich niečo nové aj naučila?
Naše skúsenosti hovoria, že čím zložitejšie, tým lepšie. Závisí aj od vekovej kategórie hráča, jemnej motoriky a vedomostí, samozrejme. Snažíme sa zohľadniť cieľové skupiny a na základe nich vytvárame hry. Všetky naše hry poctivo prototypujeme a aktívne skúšame, aby sme si boli istí, že je to správna verzia. Zároveň ale meníme hru aj po jej vydaní, keď prídeme na niečo, čo sa dá urobiť lepšie. Veľmi veľký vplyv na nás má aj spätná väzba od našich zákazníkov. Je to tak, keď nám desiaty človek povie, že všetko super, ale chcel by vidieť a naučiť sa Afriku, tak my ju spravíme.
Ako prebieha celý proces tvorby hry od nápadu až po realizáciu? Dokážete sa počas procesu medzi sebou na niečom aj pohádať?
Proces tvorby hry, to je niekedy aj mesiace. Vezmime si napríklad geografickú skladačku. Najprv musíme vybrať správnu mapu a vyklikať ju celú v počítači a rozdeliť ju podľa tematiky. Potom ide na rad výroba prototypov. Tých sú niekedy aj desiatky, kým docielime ideálnu veľkosť, náročnosť a správnosť. Je to aj tým, že sa musíme zhodnúť, ktorá verzia bude najvhodnejšia. Samozrejme, že nastanú situácie, kedy máme na veci rôzny názor, ale to je dobré. Vždy to má ale formu ostrého brainstormingu a nie hádky.
Hrávate vo voľnom čase svoje vlastné hry alebo ste ich už po dlhom procese tvorby takpovediac presýtení? Máte obľúbené aj nejaké iné spoločenské hry, ktoré si radi zahráte?
Naše hry sa pravidelne hráme na predajných akciách a teraz už aj v našom ateliéri. Niekoľkokrát denne ich totižto skladáme a rozkladáme, záleží koľko ľudí ide naokolo a chce sa zahrať. Inak sme vo voľnom čase nadšení hráči originálnych hier, napríklad Memonik, čo je pexeso pre slepých alebo strategických spoločenských hier. Napríklad Pandemic Legacy je výborná hra, ktorá sa síce dá hrať iba raz, lebo kartičky sa trhajú, mapa a úlohy sa dopĺňajú, trvá aj niekoľko dní a je veľmi aktuálna pre toto obdobie.
Len pred pár týždňami ste otvorili svoj prvý ateliér Lebo Mädveď v Novej Cvernovke. Je to niečo, po čom ste túžili už od začiatku? Je ateliér skôr vašou pracovňou, predajňou, výstavným priestorom alebo všetko dokopy?
Keď sme začínali s Lebo Mädveď, ani vo sne nám nenapadlo, že budeme mať vlastnú predajňu. Začínali sme u Eriky v kuchyni. Tam sme sa stretávali, na vrchu nábytku sme mali vyrobené kusy a odtiaľ sme všetko odosielali. Niektorí si ešte určite pamätajú osobné vyzdvihnutie objednávky vo vchode paneláku. Ale čím sme mali viac objednávok, viac sme aj vyrábali a priestor bratislavskej kuchyne začal byť pritesný. Rozhodli sme sa, že potrebujeme trošku profesionálnejší priestor, a tak zhodou náhod sme sa dostali až do Novej Cvernovky. Bolo to síce v časoch prvej vlny pandémie, kedy nebolo isté nič a príjmy boli mizerné. Tu sme si na prízemí vytvorili v relatívne malom priestore all-in-one, našu predajňu, pracovňu aj sklad.
Rovnako ste pred pár týždňami úspešne ukončili svoju crowdfundingovú kampaň, ktorej výsledkom budú doteraz najväčšie Mapucle s až 116 dielikmi. Máte už otestované, ako dlho môže približne zabrať ich poskladanie?
Na Mapucle Svet sme pracovali dlho. Vyrobili sme viac ako desať prototypov. Počas kampane sme dali vyskúšať našim známym a kamarátom všetky verzie sveta. Najväčšia verzia – MAXI je naozaj náročná. Aj nám to trvalo aj pol hodinu, kým sme ju postavili. Bežný človek by to mal mať zhruba za hodinku postavené.
Dá sa v tomto momente už povedať, že tvorba hier je vašou full-time prácou? Máte nejaké ďalšie méty, ktoré by ste radi pokorili, či už v blízkej alebo vzdialenejšej budúcnosti?
V tomto momente je starostlivosť o chod našej prevádzky full-time prácou pre jedného človeka. Radi by sme, aby bolo Mapucle v budúcnosti uznané aj ministerstvom školstva ako oficiálna didaktická pomôcka, prajeme si viac zmysluplných spoluprác so zaujímavými projektami a radi by sme expandovali aj ďalej ako do Česka. Taktiež už vymýšľame rôzne nové hry, tak sa máte načo tešiť!
Nahlásiť chybu v článku