Všetko to začalo 8. septembra 1942. Obliehanie a blokáda Leningradu nemeckými nacistami bola jednou z kľúčových bitiek druhej svetovej vojny na východnom fronte. Mesto, v ktorom žilo na začiatku vojny viac ako 3 milióny obyvateľov, skončilo odrezané od celého sveta vo vražednom zovretí nacistov na dlhých 872 dní. Pre každého, kto v meste uviazol, sa stal Leningrad peklom na Zemi. 

Leningrad bol pred druhou svetovou vojnou druhým najväčším ruským mestom, dôležitým priemyselným centrom, základňou Baltského loďstva a v neposlednom rade významným dopravným uzlom. Niet sa teda čomu čudovať, že sa Hitler rozhodol mesto dobyť. Bleskový útok na Leningrad sa však nepodaril, a preto začalo 8. septembra 1942 jeho obliehanie. Obyvatelia Leningradu ostali odrezaní od sveta, vydaní napospas osudu, hladu, mrazu, chorobám a Nemcom. Tým sa síce nepodarilo zablokovať všetky zásobovacie trasy (existovala trasa cez Ladošské jazero), no dodávky nemohli pre milióny obyvateľov stačiť ani pri najextrémnejších obmedzeniach.

Počas celého obliehania Leningradu prišlo o život asi 1 milión civilných obyvateľov. Prídely potravy boli také nízke, že len sťažka postačili na prežitie. Hladomor sa rozšíril veľmi rýchlo. Počas zimy na prelome rokov 1941 a 1942 navyše ostal Leningrad bez elektriny. Počas týchto zimných mesiacov bolo bežné, že za jeden deň umrelo na hlad a umrznutie aj 4000 ľudí. O tom, ako to v meste skutočne vyzeralo, dnes vieme aj z nedávno zverejnených zápiskov denníkov ľudí, ktorí v Leningrade počas obliehania žili. Svetu ich ukázala profesorka Harvardovej univerzity Alexis Periová, ktorá chystá o obliehaní Leningradu knihu.

Ľudia spomínajú najmä na obrovský hladomor, ktorý sa v meste rozmohol. „Stalo sa zo mňa zviera… Neexistuje horší pocit ako ten, keď všetky vaše myšlienky smerujú len na jedlo,“ stojí v denníku vtedajšej tínedžerky Berty Zlotnikovej. Aleksandra Liubovkaia zas spomína na to, ako sa ľudia počas obliehania zmenili a zrazu vyzeral každý človek úplne rovnako. „Všetci akoby sa scvrkli, ich hrude sa prepadli a namiesto nôh a rúk mal každý len kosti.“

Silný je aj zápis do denníka 11-ročného dievčatka menom Tanya Savicheva. Tanya stratila kvôli hladomoru najskôr sestru, neskôr starú mamu, brata, strýka, ďalšieho strýka a nakoniec mamu. Posledné dva zápisky z jej denníka hovoria: „Všetci umreli. Ostala len Tanya…„. Dievčatko nakoniec obliehanie Leningradu prežilo, no krátko po oslobodení mesta na následky posledných rokov umiera.

Strašné podmienky, ktoré v Leningrade pri obliehaní mesta nastali, donútili ľudí robiť hrozné veci. V meste sa rozmohli krádeže jedla, vraždy kvôli kúsku jedla, či prostitúcia žien, aby dokázali nakŕmiť vlastné deti. Prišlo však aj na horšie veci. Keď človek hladuje na smrť, uchýli sa k strašným činom. Prvé padli za obeť domáce zvieratá. Ako máte nakŕmiť vlastného psa, keď nemáte čím nakŕmiť seba? 13-ročná Valia Peterson spomína vo svojom denníku, ako jej nevlastný otec zjedol rodinného psa. „Nenávidela som ho za to. Hlad odhalil jeho ohavnú dušu…“

V Leningrade bolo počas obliehania za kanibalizmus zatknutých 1500 ľudí. Rusi majú pre tento čin dva rôzne výrazy. Jeden výraz, trupoedstvo, hovorí o jedení ľudského mäsa, človeka, ktorý už bol mŕtvy. Liudoedstvo je jedenie ľudského mäsa človeka, ktorý bol kvôli mäsu zabitý. V Leningrade sa diali oba scenáre. Dokonca existujú aj prípady, kedy sa matky pokúšali svoje deti nakŕmiť ľudským mäsom v snahe zachrániť ich životy.

Príbehy, ktoré zozbierala profesorka Alexis Periová pre svoju knihu, ale aj tie, ktoré sme už o obliehaní Leningradu poznali, nám všetkým pripomínajú hrôzu vojny, pri ktorej vždy najviac trpia nevinní. Pri 872 dní trvajúcom obliehaní donútili nacisti obyvateľov Leningradu k hrozným činom v snahe zachrániť si vlastný život a život svojich detí. Zdá sa však, že sa človek z vlastne histórie nepoučil. K podobnému (i keď porovnateľne „menšiemu“) obliehaniu došlo i v moderných dejinách a to napríklad v sýrskom meste Aleppo. Počas 4 rokov trvajúcej bitky o mesto umieralo každý deň v jeho uliciach aj na následky hladomoru v priemere 20 ľudí. Nepoučíme sa snáď nikdy?

Pozri aj: 20 miliónov ľudí hladujúcich na smrť. Svet postihol najhorší hladomor od čias 2. svetovej vojny

dailymail.co.uk, independent.co.uk