Dejiny medicíny sú často sprevádzané omylmi, ktoré sa v počiatkoch javili ako pokrok. Jedným takým bol aj „súmračný spánok“, ktorý vymysleli dvaja pôrodníci z Nemecka. Nedá sa im uprieť snaha pomôcť ženám prekonať pôrod ľahšie, no metódy boli ohrozujúce nielen pre dieťa, ale aj matku.
Ani dnes nie je pôrod prechádzkou ružovou záhradou. V minulosti, bez anestetík a odbornej pomoci profesionálov to však bolo omnoho horšie, informuje portál IFL Science.
Kombinácia dvoch drog
Neoddeliteľnou súčasťou klasického pôrodu je bolesť. Preto sa dvaja pôrodníci – Bernhardt Kronig a Karl Gauss z Nemecka – začali zaoberať myšlienkou, ako ženám pôrod uľahčiť a tiež vymazať im spomienky na bolestivý pôrod.
V roku 1906 prišli s použitím liekov, a to so skopolamínom a morfínom. Morfín je opioid, ktorý poskytuje úľavu od bolesti, zatiaľ čo skopolamín je alkaloid nachádzajúci sa v rastline ľuľkovec zlomocný. Skopolamín má výrazný účinok na psychiku, vyvoláva poruchy pamäte či úsudku. Doslova vymazáva pamäť, kým jeho účinok pretrváva. Aj preto je obľúbenou drogou rôznych zlodejov či páchateľov znásilnenia.
Bezbolestný pôrod sa stal obľúbeným
Kronig a Gauss urobili niekoľko pokusov a následne začali svoju metódu ponúkať ženám. Chýry o bezbolestnom pôrode sa začali rýchlo šíriť a onedlho do Nemecka cestovali aj ženy z Ameriky, len aby porodili dieťa v stave „súmraku“.
Tisíce žien neskôr uvádzalo, že rodilo bez bolesti a tešili sa z dieťaťa. Znelo to až príliš dobre na to, aby to bola pravda. A tak to aj bolo.
Keď rodička začala prvýkrát pociťovať pôrodné bolesti, Gauss im podal dávku morfínu a skopolamínu. Potom im už podával iba skopolamín. To síce zabránilo pamätať si na bolesť, no tá prichádzala. Ženy navyše priväzoval k posteli, obviazal im oči a obložil im hlavu mäkkým materiálom. Všetko to bolo na ochranu, lebo človek pod vplyvom skopolamínu stráca vlastný úsudok a mohlo tak dôjsť k zraneniu rodičky, dieťaťa, ale aj ľudí naokolo.
Bolesť bola zjavnou súčasťou pôrodu, lebo rodičky kričali, no na toto si nepamätali.
Ani nevedeli, že rodili
Doktor Henry Smith Williams napísal v roku 1914: „Mohlo sa zdať, že žena si uvedomovala narodenie dieťaťa. Keď však dieťa o chvíľu doniesla sestra z vedľajšej miestnosti a dala ho do náručia matky, tá ho nespoznávala a nevedela, čo to je za dieťa„.
Metóda sa preniesla až do USA, predovšetkým kvôli záujmu rodičiek. Tu však nastal problém pri dávkovaní drog, lebo sa vychádzalo z podávania v intervaloch a nie z potrieb samotnej rodičky.
„Dieťa malo ružovo-levanduľovú farbu a asi 10 minút nedýchalo,“ napísala doktorka Stella Lehrová v roku 1915, ktorá bola svedkom pôrodu, pričom ďalej opisovala, že počas doby, ako nedýchalo, sa používali rôzne metódy resuscitácie. „Dieťa bolo zavesené za nohy, bola mu poskytovaná masáž srdca, či bolo ponárané do studenej a horúcej vody. Po tom, čo som videla, som dospela k záveru, že táto metóda pôrodu by sa mala používať veľmi konzervatívne, alebo ešte lepšie vôbec„.
Dávkovanie liekov často vykonávali sestry bez dostatočného zaškolenia. Podávané lieky ale mohli prenikať placentou, čo spôsobovalo, že deti sa často nemohli nadýchnuť.
Napriek tomu bol súmračný spánok v obľube aj u prvých feministiek v USA, ktoré dokonca vytvorili Národnú asociáciu súmračného spánku. V roku 1915 však jedna z vodkýň asociácie Frances X. Carmodiová pri takomto pôrode zomrela a obľuba metódy začala upadať. Navyše, o niekoľko desaťročí neskôr si mnoho žien na traumatizujúci pôrod začalo spomínať.
Metóda sa používala v USA až do 60. rokov. Vtedy sa témy chytili novinári, odhalili drastické postupy či stopy po odreninách, ktoré mali ženy, keď sa v omámenom stave snažili vyslobodiť zo svojich pút a navyše sa dokázalo, že podávať takéto lieky či drogy ženám pri pôrode je veľmi nebezpečné.
Nahlásiť chybu v článku