Ak by sme sa opýtali, aký je najvzácnejší prvok na Zemi, mnohí by pravdepodobne povedali zlato, či iné vzácne kovy, napríklad platinu. Tie sú, samozrejme, vzácne, no pokiaľ sa bavíme o skutočne raritných prvkoch, tak tu je na prvom mieste niečo iné, keďže čím menej sa prvok v prírode vyskytuje, tým je vzácnejší. A tým najvzácnejším prírodným prvkom je astát. 

Zo 118 známych prvkov v periodickej tabuľke sa ľudia bežne stretávajú len s niekoľkými z nich. S drvivou väčšinou však neprichádzajú do kontaktu a jedným z nich je aj už spomínaný astát, ktorý portál IFLScience označuje za najvzácnejší prirodzene sa vyskytujúci prvok na Zemi. Predpokladá sa, že v jednom okamihu ho je na svete iba 25 gramov, aj keď iné odhady hovoria o čísle menšom ako jeden gram.

Rozpadne sa takmer okamžite

Astát je tak zriedkavý, že vedci nepoznajú základné informácie o prvku, napríklad ani to, ako vyzerá. To odzrkadľuje aj jeho názov, ktorý pochádza z gréckeho slova a znamená „nestály“. Astát je rádioaktívny, s polčasom rozpadu niečo vyše 8 hodín,  a to aj v jeho najstabilnejšej forme. Znamená to, že ak by sa vám teoreticky podarilo získať určité množstvo astátu 210, po 24 hodinách by vám z neho ostala iba osmina. Zvyšok by sa rozpadol na bizmut 206 alebo polónium 210.

A to sa bavíme o tej najstabilnejšej forme, keďže väčšina izotopov sa rozpadá do jednej sekundy. Vo svojej elementárnej forme je tak prchavý, že ak by ste sa naň pozreli voľným okom, doslova by sa vyparil pôsobením tepla z radiácie.

Mohol by mať využitie

Ak chcú  vedci s astátom pracovať, musia si ho vyrobiť umelo. Zvyčajne je to bombardovaním bizmutu 209 pomocou alfa častíc. Astát môže mať ale veľký význam napríklad v rádioterapii. Pri rozpade vyžaruje alfa častice, ktoré nie sú až také škodlivé a ak by bolo možné ich zacieliť na rakovinové bunky, dokázali by ich zničiť, pričom tkanivo okolo by ostalo relatívne nezasiahnuté. Vďaka krátkej existencii astátu tiež neostanú dlho v tele.

Aby to však bolo možné, muselo by sa získať dostatočné množstvo astátu, ale keďže je taký vzácny a nestály, nie je to ľahká úloha. Aj preto je stále uvádzané, že tento prvok nemá žiadnu známu biologickú úlohu a využitie mimo výskumov.

Pozri aj:

Objavili novú vrstvu Zeme: Vo vnútri jadra sa nachádza kovová guľa s priemerom 650 kilometrov