Pri slove Černobyľ sa každému v mysli vynorí katastrofa, spojená s výbuchom atómovej elektrárne. Vedeli ste však, že radón môže mať aj liečivé účinky, alebo že nebezpečenstvo radiácie nehrozí len na našej planéte?
Ukrajinské mesto Černobyľ je známe najmä vďaka havárii jadrovej elektrárne, ktorá sa odohrala 26. apríla 1986. Bola odstavená až v roku 2000, no jej oblasť sa stále vyznačuje vysokou rádioaktivitou. Nejedná sa však o výnimočný prípad a rádioaktívnych miest na Zemi je oveľa viac. Pozrime sa na 10 miest, kde môžete nájsť radiáciu vo väčšej či menšej miere.
Kúpele Jáchymov
V Čechách sa nachádzajú celkom výnimočné kúpele, ktoré sú založené na liečbe radónovou vodou. Tá má totiž energetické účinky. Táto unikátna liečba pomáha zlepšovať funkciu pohybového aparátu a zvyšuje tvorbu protibolestivých, protizápalových a pohlavných hormónov. Jej zdrojom je baňa Svornost, ktorá vznikla v roku 1518 a radí sa k najstarším v Čechách, aj celej Európe. V hĺbke 500 metrov pod zemou sa nachádzajú pramene radónovej vody pomenované napríklad po Marii Curii – Sklodowskej. Toto je teda dôkazom toho, že sa radón dá využiť aj v prospech človeka.
Mailuu-Suu
V Kirgizsku sa ľuďom podaril „obdivuhodný“ počin. Mailuu- Suu totiž slúžilo ako ťažisko rádioaktívneho uránu pre ZSSR. Pri týchto baníckych prácach však došlo k narušeniu statiky pôdy, čo spustilo sériu záplav a vyvolalo ekologickú katastrofu. V dôsledku častých zosunov pôdy došlo k narušeniu tohoto banského mestečka a spôsobilo únik radiácie.
Gabonský reaktor
O tom, že príroda dokáže neraz zázraky, vás presvedčí aj tento výnimočný jav, ktorý sa nachádza na juhovýchode Gabonu v rovníkovej Afrike. Enrico Fermi vytvoril v roku 1942 jadrový reaktor. Nebol však úplne prvý, ako sa uvádza. Príroda ho totiž predbehla už oveľa skôr. Podarilo sa jej to už pred 1,8 miliardami rokov. V oblasti Oklo sa nachádzajú bohaté náleziská uránu. V jednej jeho časti je uránová ruda vo veľkej koncentrácii, navyše je uložená vo vhodnej geometrii, aby mohla medzi ňou prebiehať jadrová reakcia. Keď oblasť zaplavila voda, tá slúžila ako moderátor štiepnej reakcia. Príroda tak znova všetkých šokovala a ukázala svoju moc.
Somálske pobrežia
Somálsko patrí k najchudobnejším krajinám sveta. To zneužila talianska mafia, ktorá sa rozhodla zbavovať sa nebezpečného či jadrového odpadu nie celkom korektným spôsobom. Urobila si totiž z morí, pri chudobných oblastiach skladisko. Pri tsunami v roku 2004 sa na breh vyplavili barely, pochádzajúce z deväťdesiatich rokov. A má to samozrejme značný dopad na obyvateľov. Somálčania totiž začali trpieť záhadnými zdravotnými problémami, ktoré sú zapríčinené práve týmto toxickým odpadom.
Mars
Naša planéta nie je jediná, na ktorej hrozí nebezpečenstvo radiácie. Pomocou roveru Curiosity, ktorého úlohou je skúmať podmienky vhodné pre život na Marse , sa podarilo zmerať hladinu na tejto červenej planéte. Jedná sa len o malé množstvo, takže je stále na túto červenú planétu možné a bezpečné vyslať ľudskú posádku. Avšak len na obmedzený čas, šesť mesiacov. Dlhší pobyt by mohol mať škodlivý dopad na zdravie človeka. Rovnako sa podarilo dokázať, že sa tu hladina radiácie v priebehu dňa prostredníctvom zmeny atmosferického tlaku mení. Všetky tieto informácie vedci predpovedali, a tak sa nejedná o žiaden zásadný prevrat. Jeho význam však spočíva v tom, že išlo o prvé takéto meranie na inej planéte ako je Zem.
Maruroa
Tento atol, ktorý je súčasťou Francúzskej Polynézie, je známy svojou prezývkou francúzska atómová strelnica. Na tomto mieste sa totiž uskutočňovali pokusné atómové výbuchy. Za 30 rokov sa ich počet výrazne priblížil k 200. Pred ich začatím vláda hlásila, že toto testovanie je neškodné, či už pre obyvateľov alebo pre prírodu. Dokonca malo priniesť určité ekonomické výhody. Opak bol však pravdou. Následkom týchto činov sa oblasť stala vysoko rádioaktívnou a aj po rokoch veľmi nebezpečnou. Navyše sa tu zvýšil výskyt rakoviny štítnej žľazy. Francúzska vláda sa však proti tomuto tvrdeniu stále bráni.
Ramsar
Zázračné mesto Ramsar v severnom Iráne sa pýši jednou unikátnosťou. Vyskytuje sa v ňom totiž najvyššia koncentrácia rádioaktívnych prvkov na svete. Jeho obyvatelia musia znášať radiáciu až dvestokrát vyššiu, ako my ostatní. Nevysvetliteľné je však to, že aj napriek tomu sa tu rakovina alebo leukémia nevyskytujú v o nič väčšom množstve, ako v iných kútoch sveta. Ľudský organizmus si teda na radiáciu zvykol a prispôsobil sa týmto podmienkam, ktoré by boli pre nás ostatných smrteľné.
Testovacie oblasti Semipalatinsky jadrový polygon, Nová Zem
Sovietsky zväz nikdy neprestane udivovať. Svojimi pokusmi často ohrozuje aj nevinných občanov a následky na prírode sú im tak isto ukradnuté. To platí aj o miestach, na ktorých sa po druhej svetovej vojne testovali zbrane bez vedomia ich obyvateľov. Semipalatínsky jadrový polygon sa nachádza v Kazachstane a jeho okolie bolo obývané tisíckami ľudí. Dokonca kolujú fámy, že ich prítomnosť tu bola zámerná, aby sa na nich mohli testovať účinky a následky žiarenia. Okrem toho, na území Semipalatinska sa konali nukleárne testy, ktoré sa odohrávali aj pod povrchom Zeme a vo vzduchu. Poškodené bolo okrem zničenej prírody a obydlí, najmä ľudské zdravie. Rakovina, leukémia a impotencia boli pre ľudí, obývajúcich tieto miesta úplne bežnými. Deti sa rodili s deformáciou kostí alebo dokonca bez končatín. V Novej Zemi na severe Ruska sa zas nachádzala hlavná jadrová strelnica. 30. októbra 1961 tu bola odpálená najničivejšia jadrová Cár bomba. Sila jej výbuchu dosiahla ekvivalent približne 55 Mt TNT. O zmenách po testovaní atómových zbraní Sovietskymi vojskami si môžete prečítať v našom článku.
Jazero Karačaj
Sú miesta, o ktorých si poviete, že po ich návšteve môžete pokojne zomrieť. Myslíte to však metaforicky. O tomto mieste do však platí doslovne. Totiž len pár minút strávených pri ňom sa môže rovnať smrti. Po skončení 2. svetovej vojny, kedy USA ukázali celému svetu potenciál jadrových zbraní, vyvstala v Sovietskom zväze potreba mať tieto zbrane tiež. Za tým cieľom bol pri jazere Karačaj postavený tajný komplex Majak, ktorého úlohou bola produkcia rádioaktívneho materiálu. Po spracovaní však museli niekde uskladňovať rádioaktívny odpad. A keďže Rusi nepatria práve medzi najväčších ochrancov prírody, najjednoduchšou voľbou pre uskladňovanie tekutého odpadu pripadlo do blízkeho bezodtokového jazera Karačaj. Viac o jazere smrti si môžete prečítať v našom článku.
Jadrové katastrofy Fukušima, Three Mile Island
Katastrofa, ktorá sa najviac podobá Černobyľu sa odohrala v roku 2011 a je ňou Fukušima. Príroda sa s mestečkom nepríjemne zahrala, keď Japonsko zasiahlo zemetrasenie a následne spustilo niekoľko desiatok metrov vysoké tsunami. Ich príčinou došlo k odstaveniu troch reaktorov zo šiestich a zaplavilo stanice so záložnými generátormi, čo spôsobilo výpadok elektrického prúdu. Ich neochladzovanie viedlo k nenávratnému poškodeniu reaktorov. Fukušima sa tak razom stala najrádioaktívnejším miestom na Zemi.
Podobná tragédia, kde došlo k čiastočnému roztaveniu reaktora sa odohrala aj v Three Mile Island, americkej jadrovej elektrárni, ktorá sa nachádza pri meste Harrisburg v Pensylvánii v USA. Ide o najväčšiu jadrovú haváriu americkej atómovej elektrárne, keďže pri tejto havárii došlo k značnému úniku rádioaktivity do okolia. K jej úplnému odstaveniu však dôjde až v roku 2019.
Nahlásiť chybu v článku