Mnohé mestá a miesta po celom svete zatvárajú svoje najnavštevovanejšie prírodné či kultúrne krásy v snahe ochrániť ich pred masou turistov. Iné odhaľujú svoje najtajnejšie divočinové zákutia v snahe vytvárať blízky vzťah k prírode. Moderné odvetvie cestovného ruchu, nazývané ekoturizmus, je viac ako len zážitkový pobyt prírode. Je to cesta, ktorou by sa nám mohlo podariť kráčať čo najdlhšie.
Z cestovného ruchu sa postupne stáva odvetvie, ktoré často drancuje vzácne lokality, obmedzuje miestnych obyvateľov, ktorí majú mizerný alebo žiaden zisk za obmedzenia, ktoré musia kvôli turizmu znášať. V konečnom dôsledku to môže znamenať, že miestne obyvateľstvo nemá záujem ochraňovať „svoju“ krajinu. Preto sa v posledných rokoch často skloňuje slovo ekoturizmus, ktorého význam možno je nie pre každého taký jasný. Čo je ekoturizmus?
Podľa definície The International Ecoturism Society je ekoturizmus „zodpovedné cestovanie do prírodných oblastí, ktoré šetria životné prostredie, udržujú blahobyt miestnych obyvateľov a zahŕňa výklad a vzdelávanie.“
Ak ani táto „poučka“ nie je pre každého taká jasná, je lepšie ukázať si to na príklade našich národných parkov. Nie je žiadnym tajomstvom, že na ich území miznú obrovské plochy horských lesov, čo dokazujú aj satelitné porovnania. Tichá divočina ustupuje bobovým dráham, lanovkám vedúcim až na vrcholy hôr alebo mohutným budovám ponúkajúcim wellness. Drevo sa ťaží a predáva, lesy sa postupne menia na „lunaparky“. Kam putujú získané peniaze? Žiaľ, nie miestnemu obyvateľstvu, ktoré pri lokalitách bývajú. A keďže nemajú z lokality žiadne financie, nie sú motivovaní k jej ochrane.
Na druhej strane, predstavte si územie, kam prichádzate pozorovať šelmy, strážcov karpatskej divočiny, stáda migrujúcich zubrov a prastaré stromy. Územie, ktoré nemusíte objavovať len spoza úzkeho turistické chodníka. Územie, ktoré môžete objavovať v celej jeho rozľahlosti a ktorým vás prevedú odborní znalci. Porozprávajú vám príbehy, ktoré vytvárali toto územie.
Miestni obyvatelia, ktorí najlepšie poznajú zaujímavé zákutia, nebezpečné cesty, či zvieratá vás môžu sprevádzať a rozprávať vám zaujímavosti o miestnej faune a flóre. Ak vás nezláka nocovanie pod hviezdnou oblohou, môžete prespať v lokálnych domoch, v ktorých pocítite pravú identitu miesta. Môžete si vychutnať tradičné jedlá, nápoje alebo kúpiť lokálne výrobky.
Váš výber, vaša prítomnosť a vaše peniaze pomôžu podporovať lokálnych ľudí, ktorí budú ochotne chrániť danú krajinu a prírodu. Ak chcú prilákať návštevníkov a živiť sa cestovným ruchom, musia im ponúknuť skutočnú, uveriteľnú prírodu. Takú, ktorú na narušených miestach nenájdu.
Komu teda bude najviac záležať, aby sa navštevované lokality nedrancovali? Miestnym obyvateľom. Oni majú najväčší záujem o to, aby sa tieto lokality zachovávali, pretože im poskytujú živobytie.
Podľa Michala Wiezika, slovenského ekológa, a odborníčky na destinačný manažment Ivety Niňajovej pri ekoturizme „ostáva v regióne 95% vybraných finančných prostriedkov, zatiaľ čo pri bežnom turizme len 20%,” uviedli to na konferencii Šanca pre prírodu – šanca pre región.
Avšak zavedenie ekoturizmu môže byť o niečo zložitejšie, obzvlášť ak ide o chránené územia v Slovenskej republike „národné parky nemajú podľa súčasného zákona o ochrane prírody dostatočnú ochranu a tak sa v nich prírodný turizmus nemôže rozvíjať. Zakazujeme ľuďom voľný pohyb po vyrúbaných územiach,” hovorí Michal Wiezik, ako uvádza portál zurnal.pravda.sk.
Ale ak sa presunieme len o niečo západnejšie, do Českej republiky, do Národného parku Šumava, nájdeme tam svetlú ukážku toho, ako to môže fungovať. Tam sprevádzanú túru divočinou vykonávajú miestni obyvatelia, ktorí absolvujú odborné školenie. Nie sú to iba prírodovedci s titulom, ale aj ľudia, ktorí v lokalite dlhodobo žijú a vedia návštevníkom rozprávať o území. Návštevníci dokonca môžu prespať pod holým nebom na viacerých určených miestach. Tieto túry majú u návštevníkov veľký záujem, no sú časovo prispôsobené zvieratám, aby nedochádzalo k ich rušeniu.
Nahlásiť chybu v článku