Keď svet objavil dánsky koncept hygge, všetci sme si ho spájali s teplými dekami, so sviečkami a s pohodou pri šálke horúceho čaju. Teraz prichádza nový severský trend, no tentoraz si budeme musieť vyhrnúť rukávy.
Namiesto pasívneho užívania si komfortu sa nám Nóri snažia ukázať cestu k spoločnej aktivite a pomoci druhým. Tento koncept nesie názov dugnadsånd, čo v preklade znamená „duch spoločenstva“ alebo „dobrovoľnícka mentalita“.
Spoločná práca ako cesta k lepšej komunite
Podstatu konceptu dugnadsånd vysvetľuje Meik Wiking, známy ako „CEO šťastia“ a zakladateľ Inštitútu pre výskum šťastia v Kodani. Podľa neho ide o princíp, keď sa ľudia nezištne spoja, aby zveľadili svoje okolie alebo pomohli susedom. „Je to kolektívna ochota spoločnosti spolupracovať na komunitných projektoch s dôrazom na spoluprácu a nesebeckosť,“ povedal pre portál Stylist Wiking.
I visited Kyiv in 2019 and had the pleasure of meeting Ukrainian readers. It is devastating to follow the current situation following the invasion of Ukraine. In March, all profits from The Happiness Museum in CPH are donated to The Red Cross @rodekorsdk #standwithukraine pic.twitter.com/qvmv6Ci8SS
— Meik Wiking (@MeikWiking) March 18, 2022
Pripomína to starodávny koncept stavania stodôl v 18. a 19. storočí v Amerike, keď celá komunita priložila ruku k dielu, aby postavila štruktúru, ktorá by slúžila všetkým. Aj dnes môže mať takáto mentalita veľký vplyv na naše spoločenstvá.
Má dugnadsånd miesto aj v modernom svete?
Na prvý pohľad sa zdá, že v súčasnom svete plnom zaneprázdnených jednotlivcov je tento koncept už neaktuálny. No opak je pravdou. V spoločnostiach, kde rozpočty na verejné služby neustále klesajú, si ľudia pomáhajú viac ako kedykoľvek predtým.
Ísť príkladom môžeme vidieť komunitné iniciatívy, ktoré sa starajú o znečistenie riek, organizujú pomoc pre utečencov, zabezpečujú jedlo pre hladné deti, alebo organizujú potravinové a finančné zbierky pre napadnutú Ukrajinu. Dokonca istú obdobu trendu dugnadsånd dokážeme nájsť aj v aktuálnom dianí na Slovensku.
Napríklad, včera sme vás informovali o tom, že nemocnica v Trnave organizuje zbierku na zlepšenie priestorov, vybavenia a podmienok na oddelení, jej finálny stav tak bude taktiež závisieť od ochoty ľudí pomáhať. Otázkou však zostáva, do akej miery by mala byť starostlivosť o komunitu na pleciach jednotlivcov?
Ako však uvádza The Guardian, niektorí vidia dugnadsånd ako nebezpečnú paralelu s britskou politikou „veľkej spoločnosti“ (Big Society), ktorá presadila myšlienku, že štát si môže uľaviť od svojich povinností a preniesť ich na občanov a dobrovoľníkov. Wiking však tvrdí, že dugnadsånd sa od tohto prístupu líši. „Nejde o to, aby štát preniesol svoje povinnosti na komunitu, ale o to, aby ľudia spoločne vytvárali lepšie prostredie okolo seba a tým sa stali šťastnejšími,“ vysvetľuje.
Dobrovoľníctvo ako kľúč ku šťastiu
Nie je to len pekná myšlienka, ale aj vedecky podložená skutočnosť. Štúdia z roku 2023, ktorá analyzovala 28 rôznych výskumov o dobrovoľníctve, potvrdila, že dobrovoľníctvo má pozitívny vplyv na fyzické a duševné zdravie. Dokonca existujú dôkazy o tom, že môže predĺžiť život. Psychológovia tvrdia, že pocit, že máme čo ponúknuť a že naša práca má zmysel, je pre nás prirodzenou cestou k spokojnosti a lepšiemu mentálnemu zdraviu. Aj osobné skúsenosti to potvrdzujú.
„Už niekoľko rokov pôsobím ako dobrovoľník v environmentálnej organizácii a aj keď mám niekedy pocit, že nie som veľmi užitočný, vždy odchádzam s lepšou náladou. Pomáha mi to vidieť, koľko ľudí je ochotných bez nároku na odmenu upratovať odpadky, sadiť stromy, alebo opravovať pokazené veci v komunitnej dielni,“ opisuje jedna z účastníčok výskumu.
Dugnadsånd ako príprava na budúcnosť
V dobe, keď klimatické zmeny spôsobujú extrémne počasie a spoločenské krízy sa prehlbujú, môže byť dugnadsånd nielen cestou k šťastnejšiemu životu, ale aj k prispôsobeniu sa novým výzvam. Budeme v budúcnosti prežívať ako izolovaní jednotlivci, alebo sa naučíme opäť si navzájom pomáhať? Možno je odpoveďou práve severský koncept komunitnej solidarity, ktorý dokazuje, že spolupráca nielen ľudí spája, ale ich aj robí šťastnejšími.
Nahlásiť chybu v článku