Niektorí ľudia sú natoľko ambiciózni, že sú odhodlaní svojím vynálezom zmeniť svet k lepšiemu. Iní si chcú uľahčiť život, no nájdu sa aj takí, ktorí chcú jednoducho zarobiť. Nech už boli zámery týchto desiatich vynálezcov akékoľvek, isté je, že vlastné vynálezy ich napokon pripravili o život.
V článku sa dozviete aj:
- ktorý vynálezca zomrel pri zoskoku z Eiffelovej veže;
- koho pripravila o život gangréna;
- ktorý vynálezca patrí medzi tých najnenávidenejších;
- kto sa stal obeťou prvej leteckej nehody na svete.
Stockton Rush
Žiaľ, vďaka tragickému incidentu na tento zoznam minulý týždeň pribudol aj generálny riaditeľ OceanGate, Stockton Rush. Jeho život podľa webu Insider vyhasol spolu so životmi ďalších členov posádky na palube ponorky Titan, ktorá brala platiacich turistov na výlet k vraku Titanicu.
Ako sme vás informovali aj my, Stockton svojmu vynálezu očividne dôveroval, no ignoroval varovania ľudí, ktorí ho upozorňovali, že kedykoľvek môže dôjsť k tragédii. Malej ponorke, ktorej trup bol vyrobený z uhlíkových vlákien a bola ovládaná herným ovládačom, totiž chýbali potrebné bezpečnostné previerky. Rush však veril, že inovácie sú dôležitejšie ako dodržiavanie noriem a bezpečnostných predpisov.
Thomas Midgley Jr.
Okrem toho, že ho o život pripravil vlastný vynález, Thomas Midgley Jr. podľa Interesting Engineering výrazne prispel k problémom, ktoré ľudstvo v súčasnosti trápia. Bol strojným inžinierom, no veľmi rád experimentoval s nebezpečnými chemikáliami, a to bez ohľadu na následky. Aj keď zomrel pred vyše 100 rokmi, do dnešného dňa je považovaný za jedného z najhorších vynálezcov všetkých čias.
Medzi najväčšie a najsmrteľnejšie vynálezy Thomasa Midgleyho patria chemické antidetonačné látky, z ktorých hlavnú úlohu zohráva tetraetylolovo, používané v jeho olovnatom benzíne, extrakcia brómu z morskej vody a použitie fluóru na výrobu chladiacich zlúčenín. Svojimi vynálezmi prispel k otrave niekoľkých generácií, zvýšil riziko výskytu rakoviny kože a iných kožných problémov súvisiacich s vystavením UV žiareniu a výrazne prispel ku globálnemu otepľovaniu.
Midgleymu bolo jedno, že sa zahráva napríklad so smrteľne jedovatým olovom, tešil sa z toho, koľko peňazí vďaka nemu zarobí. Vo veku 51 rokov sa ale vynálezca nakazil poliomyelitídou (detská obrna, ktorá do niekoľkých hodín môže zapríčiniť úplné ochrnutie). Z Midgleyho sa tak stal človek, ktorý bol konštantne odkázaný na pomoc iných. Vymyslel preto kladkový systém, ktorý ho mal dvíhať z postele bez pomoci iných.
Keď však mal Midgley 55 rokov, do vlastného postroja sa zamotal tak nešťastne, že sa mu laná omotali okolo krku a zadusili ho.
Harry Smolinski
Vynálezca Harry Smolinski mal teda naozaj smolu. Chcel vynájsť lietajúce auto, a to tak, že chcel na už existujúce auto priskrutkovať ľahké krídla a chvost namiesto toho, aby ho vyrobil od základov. Veril, že auto, ktoré môžete podľa ľubovôle premeniť na lietajúce, si u zákazníkov získa veľkú popularitu, píše web Mentalfloss. Jeho prototyp bol skonštruovaný z dvojmotorového lietadla Cessna a Fordu Pinto.
Na testovací let vzali Smolinski a jeho kopilot stroj 11. septembra 1973. Už niekoľko minút po tom, ako sa zdvihli do vzduchu, ale došlo k nešťastnému pádu. Za smrteľnú nehodu vraj mohlo nekvalitné zváranie a zle priskrutkované súčiastky.
Marie Skłodowska Curie
Fantastickú vedkyňu vari netreba nikomu predstavovať, vďaka svojej výnimočnej inteligencii sa zapísala do dejín, no stálo ju to život. Ako sa dozvedáme z webu The Nobel Prize, objav rádioaktivity Henrim Becquerelom v roku 1896 inšpiroval manželov Curieovcov k brilantným výskumom a analýzam, ktoré viedli k izolácii polónia a rádia.
Curieová vyvinula metódy separácie rádia z rádioaktívnych zvyškov v dostatočnom množstve, aby to umožnilo jeho charakterizáciu a dôkladné štúdium jeho vlastností. Zaujímala sa najmä o využitie rádia v medicíne. Vedkyňa napokon zomrela vo veku 66 rokov na následky aplastickej anémie. Verí sa, že tú zapríčinilo práve dlhodobé vystavenie rádioaktivite.
Francis Stanley
Francis E. Stanley spolu so svojím bratom vynašiel a vyrobil automobil na báze parného motora. V roku 1898 boli bratia Stanleyovci pozvaní na prvú bostonskú automobilovú výstavu, kde sa testovala rýchlosť a schopnosť áut vyjsť do kopca, píše web Interesting Engineering.
Automobil Stanley Steamer dosiahol rýchlosť vyše 43 kilometrov za hodinu, čím vytvoril rekord v maximálnej rýchlosti a bol jediným automobilom, ktorý sa dostal na vrchol testovacieho kopca. Bratia založili spoločnosť Stanley Motor Carriage Company. V roku 1906 prekonali rekord, keď pokorili rýchlosť 207 kilometrov za hodinu (trasa predstavovala jenu míľu a tú prešli za 28,2 sekundy). V roku 1918 však Stanley zomrel, keď sa vo svojom aute snažil vyhnúť farmárskemu koču a narazil do hŕby dreva.
Nahlásiť chybu v článku