Výbuch sopky Tambora na indonézskom ostrove Sumbawa patrí medzi najsilnejšie zaznamenané sopečné erupcie. Tambora vybuchla začiatkom apríla v roku 1815 a ešte tri roky pozorovali ľudia jej menšie erupcie. Dôsledky tohto ohromujúceho výbuchu boli obrovské. Okrem desaťtisícov ľudských životov, ktoré zobrala, ovplyvnila aj klimatické podmienky na celom svete. V roku 1816 prišiel „rok bez leta“. 

Tambora, asi 4300 metrov vysoká sopka, bola dlhé stáročia ticho. Prvé náznaky blížiaceho sa výbuchu začala javiť už v roku 1812. V uzavretej magmatickej komore v hĺbke 1,5 – 4,5 kilometre narastal tlak a teplota a bolo jasné, že sopka čoskoro exploduje. K tomu došlo v apríli 1815. K prvej mohutnej erupcii prišlo 5. apríla, pričom zvuky výbuchu bolo počuť aj na 1260 kilometrov vzdialenej Jáve. Erupcie pokračovali až do 10. apríla, kedy o asi 7. hodine ráno všetko vyvrcholilo.

Celá hora Tambora sa 10. apríla 1815 premenila na masu „tekutého ohňa“. V tento deň erupciu počuli aj na Sumatre, ktorá je od Tambori vzdialená neuveriteľných 2600 kilometrov. Ostrov Sumbawa sa premenil na kataklizmu. Z neba padali žeravé v priemere 20 centimetrové kamene a sopečný popol. Pyroklastické prúdy (potoky žeravej lávy) sa z Tombori liali všetkými smermi. O obrovskom výbuchu sopky vedeli ľudia na stovky kilometrov ďaleko. Nečudo, keď pri výbuchu „do vzduchu vyletelo“ 41 km³ materiálu, čo predstavovalo asi 10 miliárd ton hornín a sopečného popola. Hora, ktorá mala pred výbuchom asi 4300 metrov, sa zrazu zmenšila na 2851 metrov.

Na následky obrovskej explózie umrelo asi 100 000 ľudí. Priamo na ostrove žilo pred výbuchom 10-tisíc ľudí, o ktorých už nikto nikdy nepočul. Okrem výbuchu zabíjala i vlna tsunami. Obrovský oblak sopečného popola zakryl slnko a sopečný prach padal v celej juhovýchodnej Ázii. V celej oblasti zničil všetku tohoročnú úrodu. To, čo sa stalo pri samotnom výbuchu, je však len slabý odvar oproti tomu, čo prišlo potom. Následky výbuchu Tambory pocítili ľudia na celej planéte.

Bengálska cholera

Najväčší vplyv mala Tambora vo vtedajšej Holandskej východnej Indii (dnešná Indonézia) a v oblasti Bengálskeho zálivu. Veľké množstvo sopkou vypustených sírnych zlúčenín spôsobil takmer dvojročné meškanie monzúnov v oblasti Indického subkontinentu. Vlna sucha v oblasti zničila úrodu a spôsobila akútny nedostatok obživy. Situácia tiež vyústila do vzniku nového druhu cholery. Ľudia v Ázii (ani po celom svete) nemali voči tomuto druhu prirodzenú imunitu. Epidémia známa ako Bengálska cholera najskôr na kolená položila Indiu, potom celú Áziu a nakoniec celý svet. Do konca storočia si vyžiadala desiatky miliónov ľudských životov.

Obchod s drogami

Málokto vie, že výbuch sopky Tambora spôsobil aj vznik moderného obchodu s drogami v Ázii. Všetko začalo v čínskej provincii Yunnan, kde výbuch sopky zničil všetku úrodu a v oblasti sa na tri roky rozmohol hladomor. Ľudia teda začali vo veľkom pestovať celkom novú plodinu a to mak, ktorý mal vysokú tržnú hodnotu a obyvateľom tak v i v tých najhorších časoch prinášal obrat. Obchod sa postupne rozšíril aj do Barmy a Laosu a vznikol „Zlatý trojuholník“, oblasť moderného obchodu s ópiom.

Rok bez leta

Výbuch Tambory spôsobil dočasnú zmenu klímy na celej planéte. V roku 1816 priemerná teplota na Zemi poklesla o 0,53°C. Leto 1816 je dnes známe aj ako „Rok bez leta“ a to najmä pre územia severnej pologule, ktoré v tomto roku postihli extrémne klimatické anomálie. Britské ostrovy sa počas júna pasovali s veľkými snehovými búrkami. Podobne na tom bol aj východ USA, ktorý aj počas leta bojoval so 40 cm snehu. Rok 1816 je rekordným rokom s najkratším vegetačným obdobím v zaznamenanej histórii. Svet pšenicou zásoboval západ USA.

Výbuch sopky Tambora patrí medzi najsilnejšie sopečné erupcie za posledných 2000 rokov. Jej vplyv vo svete a dôsledky, ktoré spôsobila, sú ohromujúce. Priamo či nepriamo pripravila o život desiatky, možno i stovku miliónov ľudí a na malú chvíľu zmenila klímu celej planéty. Ľudia to však v 19. storočí ešte netušili a na všetky prepojenia a následky sa prišlo až vedeckým bádaním v 20. storočí.

Pozri aj: Chaitén: Mesto, ktoré sa kvôli prírodnej katastrofe zmenilo na turistickú atrakciu

wikipedia.org, technet.idnes.cz