Z obyčajných ľudí sa stávali tyrani, ktorí neváhali zabiť. Zo šťastných ľudí sa stali trosky, z rodín neraz neostalo nič. Kruté skutky však nepáchali len muži. Neraz bezbranných mučili a zabíjali aj ženy. Ako sa však z obyčajných žien stali nacistické beštie?
Uniformu SS si obliekli tisícky žien
V roku 1944 sa v nemeckých novinách objavil inzerát hlásajúci, že sa hľadajú zdravé ženy vo veku od 20 do 40 rokov, ktoré by boli ochotné pracovať vo vojenskom tábore. Inzerát sľuboval dobrý plat, ubytovanie a ošatenie. Čo však zmienené nebolo, bolo to, že tým oblečením mala byť SS uniforma, a že tým vojenským táborom bude koncentračný tábor pre ženy Ravensbrück, píše portál BBC.
V minulosti bolo v tábore uväznených viac ako 120 000 žien z celej Európy. Zahynulo ich najmenej 30 000. Niektoré v plynových komorách, iné boli obesené, choré či upracované a vyhladované na smrť. V súčasnosti z neho neostalo už takmer nič, len zopár kameňov približne 80 kilometrov od Berlína. Stále tu však stoja vily s drevenými žalúziami a balkónmi. Práve v nich žili dozorkyne, občas aj so svojimi deťmi. Z balkónov mali výhľad na okolité lesy a jazero, zo spální však videli rady väzňov, ktorých životy mali čoskoro skončiť v plynových komorách.
Na fotografiách vyzerajú zdanlivo nevinne
Napriek tomu však o desiatky rokov neskôr jedna z dozorkýň okomentovala, že roky strávené v tom dome boli najkrajšie roky jej života. Andrea Genest, ktorá je v súčasnosti riaditeľkou pamätného múzea, sa pre BBC vyjadrila, že návštevníkov neraz viac zaujímajú ženy dozorkyne ako dozorcovia. Nedokážu totiž pochopiť, ako mohli byť ženy natoľko kruté a správať sa tak neľudsky.
Mnoho žien sem prichádzalo z chudobných pomerov. Museli odísť zo školy a čo najskôr sa zamestnať. Práca v koncentračnom tábore pre nich znamenala finančnú nezávislosť a pohodlné ubytovanie. Dozorkyne sa nemuseli obávať toho, že ich deti nebudú mať čo dať do úst. Nešlo však len o platové podmienky a pohodlie. Nejedna žena verila Hitlerovej ideológii a bola ochotná ho slepo nasledovať. Verili, že svojím konaním podporujú svoju domovinu.
V jednom z domov si návštevníci môžu pozrieť výstavu fotografií. Môžu tak vidieť, že väčšina dozorkýň boli mladé, dobre vyzerajúce dvadsiatničky s modernými účesmi. Všetko to vyzerá zdanlivo nevinne, až kým si človek neuvedomí, akú uniformu nosili. Kým na fotografiách sa usmievajú a držia sa za ruky, mimo objektívov zapríčinili smrť a utrpenie tisícok ľudí.
Ako mohli byť také beštie?
V nacistických koncentračných táboroch pracovalo viac ako 3 500 žien, a to nielen v Ravensbrück, ale aj v táboroch smrti v Auschwitz-Birkenau či Bergen-Belsene. Jedna z bývalých väzenkýň, Selma van de Perre sa vyjadrila, že dozorkyne vedeli byť nesmierne kruté. Dodávalo im to pocit moci a nadradenosti. V koncentračnom tábore zomrela takmer celá Selmina rodina, to ju však nezlomilo a v čase, keď bolo najhoršie, pomáhala židovským rodinám ujsť do bezpečia.
Jednou z dozorkýň bola Irma Grese prezývaná „krásna beštia“, píše Holocaust Matters. Bola to atraktívna blondína, ktorá bez váhania mučila a týrala, za čo bola po vojne odsúdená na trest smrti obesením. Bola jednou z mála, ktorá sa postavila pred súd. Z tisícok dozorkýň sa za svoje činy zodpovedalo len niekoľko desiatok. Ostatné o sebe tvrdili, že boli len nevedomé pomocníčky. Iné si zmenili meno, vydali sa a o svojej minulosti nikdy neprehovorili.
Mnoho dozorkýň sa vyhováralo, že nemali inú možnosť, inak by v tábore skončili ony. Pravdou však bolo, že odísť mohli kedykoľvek bez toho, aby za to niesli negatívne následky. Na túto tému bolo spracovaných niekoľko filmov či kníh. Mnohé sa zaoberali otázkou, či môžu byť ženy skutočne takéto beštie. Pravdou však je, že to boli len obyčajné ženy, ktoré sa uchýlili ku beštiálnym skutkom.
Nahlásiť chybu v článku