Získať ju je možné za pričinenie v rôznych oblastiach, napríklad za prínos v medicíne, fyzike či v literatúre. Jednou z kategórií je aj Nobelova cena mieru a udeľuje sa tomu, kto sa vo výnimočnej miere pričinil o priateľstvo medzi národmi, redukciu vojsk či podporu mierových kongresov.
Prvá Nobelova cena za mier bola udelená v roku 1901
Otcom Nobelovej ceny je Alfred Nobel a história Nobelových cien za mier siaha pomerne ďaleko. S drobnými výnimkami sa toto ocenenie udeľuje už od roku 1901 a dostávajú ju tí, ktorí sa vo výnimočnej miere zaslúžili o udržiavanie mieru medzi národmi. Od roku 1990 sa toto ocenenie udeľuje každý rok 10. decembra v mestskej radnici v Osle.
Keď Alfred Nobel v roku 1896 zomrel, zanechal po sebe dedičstvo ohromných rozmerov, nikdy však neobjasnil, prečo je jednou z piatich oceňovaných kategórií aj snaha o uchovanie mieru. Alfred bol vedec, venoval sa najmä chémii a fyzike, no bol zároveň aj priateľom Berthy von Suttner. Odhaduje sa, že práve táto žena, ktorá bola aktivistkou bojujúcou za mier, sa stala inšpiráciou pre vznik tejto kategórie. Nebola však len inšpiráciou, stala sa totiž zároveň prvou ženou na svete, ktorá Nobelovu cenu za mier získala.
Za mier bojovala po celý svoj život
Len o 4 roky neskôr, v roku 1905 sa držiteľkou Nobelovej ceny za mier stala prvá žena, rakúska spisovateľka a pacifistka, Bertha Felicie Sophie von Suttner. Bertha sa narodila do šľachtickej rodiny Kinských v roku 1843 v Prahe. Už od narodenia čelila nepriateľskému správaniu iných šľachtických rodín, keďže jej rodičia nepochádzali z rovnakej sociálnej vrstvy. Kým jej otec bol aristokrat, mama bola obyčajná žena, čo sa mnohým vôbec nepozdávalo.
Okrem toho, bola dcérou poľného maršala a jej starý otec stál na čele kavalérie. Mama ju vychovávala prísne a viedla ju k tomu, aby Bertha vojenské tradície akceptovala. Prvú polovicu s tým Bertha nemala problém, potom sa však minca obrátila a von Suttnerová sa rozhodla, že jej poslaním je šírenie mierových myšlienok, nie vojenských.
Napriek ľuďom, ktorí ohŕňali nosom nad jej „nečistým“ pôvodom, sa Bertha nenechala odradiť,. Bola vynikajúcou študentkou, hovorila plynule niekoľkými jazykmi, hrala na hudobné nástroje a spievala. Istý čas dokonca zvažovala kariéru opernej speváčky. Keď mala 30 rokov, presťahovala sa do Viedne, kde prvýkrát stretla svojho budúceho manžela. V jeho rodine sa totiž zamestnala ako asistentka učiteľa, Arthur Gundaccar von Suttner bol najmladším synom v rodine. Osud jej však opäť hádzal pod nohy polená, rodina Berthy aj Arthura bola proti sobášu, Bertha s manželom sa však odsťahovala do Paríža, aby mohli začať odznova, tentoraz bez zasahovania rodiny.
Od vojnových tradícií k pacifizmu
Práve tu sa stretla so slávnym Alfredom Nobelom. Spočiatku pre neho pracovala ako sekretárka, neskôr sa z nich však stali dôverní priatelia. U Nobela sa Bertha príliš dlho nezdržala, vrátila sa za Arthurom a spolu sa odsťahovali na Kaukaz, kde žili 9 rokov a živili sa najmä vyučovaním jazykov, hudby a neskôr aj písaním vlastnej tvorby. Približne v tomto období sa začala zaoberať literatúrou aj Bertha, ktorá ju inšpirovala k napísaniu niekoľkých diel. Tie sa týkali najmä pacifizmu, náboženstva a rodových rozdielov.
Medzi jej diela patrí napríklad kniha s názvom Inventarium einer Seele (v preklade Inventár duše), kde zhrnula svoje myšlienky týkajúce sa diel evolucionistov, najmä Charlesa Darwina a Spencera. Súčasťou tejto knihy bola aj Berthina predstava o tom, ako by mala vyzerať ideálna spoločnosť, ktorá by sa posúvala vpred a dosahovala úspechy udržiavaním mieru, nie vojnovým vykorisťovaním.
Písala knihy, vzdelávala ľudí a organizovala mierové konferencie
Jej najznámejším dielom je protivojnová novela s názvom Lay Down Your Arms, ktorá skúma dopad konfliktov a desivých vojnových zážitkov na ženy. Kniha sa stala mimoriadne obľúbenou, čítali ju nielen uznávaní odborníci, ale aj laici a bola preložená do niekoľkých jazykov. Uznanie si získala najmä vďaka posolstvu, ktorého cieľom bolo propagovať mier.
V tom čase vznikalo a existovalo niekoľko organizácií, ktoré sa mierovej otázke venovali, medzi nimi napríklad Arbitration and Peace Association v Londýne. Bertha a jej muž teda venovali takmer všetok svoj čas a energiu náborom do týchto organizácií, vzdelávaniu ľudí, organizovaniu mierových konferencií a iných podujatí a korešpondencii s ľuďmi z celého sveta, ktorí mali podobné zmýšľanie, ako oni.
V roku 1892 sa dokonca stala spoluzakladateľkou časopisu s názvom Die Waffen Nieder, ktorý bol, ako ináč, zameraný na otázky týkajúce sa mieru. Po dobu 7 rokov pôsobila ako editorka a aj neskôr, keď sa pozície vzdala, do časopisu pravidelne prispievala svojimi článkami. Dokonca aj keď mala Bertha už 70 rokov, vydala sa na turné po Amerike, v rámci ktorého ľudí varovala pre hrozbami vojnových konfliktov.
Otázke mieru sa venovala celý svoj život a neskôr založila aj organizáciu Austrian Peace Society. Zomrela vo veku 71 rokov v roku 1914 a napriek všetkej snahe, stalo sa presne to, pred čím ľudí tak vytrvalo varovala. Len dva mesiace po jej smrti vypukla vojna. Jej snaha a posolstvo sú však viditeľné ešte aj dnes.
Independent, Wikipedia, Nobelprize
Nahlásiť chybu v článku