Sú neodlúčiteľnou súčasťou Bratislavy, tvoria kostru jej dopravného systému a nič nenasvedčuje tomu, že by sa to malo v najbližších rokoch či desaťročiach zmeniť. Prvá električka, podobná tým, ktoré poznáme dnes, začala v hlavnom meste jazdiť presne pred 125 rokmi.
Je 27. august 1895 a Bratislava, v tom čase ešte Prešporok, sa stáva skutočnou európskou metropolou. Od dunajského nábrežia po koniec Štefánikovej je v dopoludňajších hodinách slávnostne otvorená prvá električková trať v meste. Cesta trvá 16 minút, električky jazdia v intervale 10 minút. Lístok stojí 10 grajciarov a v prvý deň sa na prvej električkovej trati v Bratislave prevezie 2468 cestujúcich.
Od koní k električkám
Prvým „masovým“ verejným dopravným prostriedkom v Bratislave boli tzv. omnibusy. Uzatvorené vozy väčších rozmerov ťahané koňmi jazdili z centra mesta k železničnej stanici. Električky ako ich poznáme dnes, poháňané elektrickou energiou sa po prvýkrát objavili v ruskom Petrohrade v roku 1875. V nasledujúcich desaťročiach sa systém verejnej dopravy uchytil hneď v niekoľkých veľkomestách. Berlín, Bukurešť, Sarajevo či Belehrad. Najrušnejší električkový systém mala Budapešť.
Plány na vybudovanie mestskej železnice v Bratislave vznikli v roku 1893 po udelení povolenia od Uhorského ministerstva obchodu. Z prvotných dvoch záujemcov nakoniec vznikol jeden spoločný projekt pod vedením rakúskeho inžiniera Alexandra Wernera. S výstavbou začali na jar 1895, do niekoľkých mesiacov bola trať dokončená. Elektrická energia bola dodávaná z parnej elektrárne, ktorá bola vystavaná práve na tento účel. Bola prvou elektrárňou na území Bratislavy.
Skôr ako v Amsterdame či Tokiu
Električkový vozeň, ktorý jazdil Bratislavou ako prvý bol určený pre 20 cestujúcich. 12 z nich sedelo, 8 ľudí muselo stáť. Trať z nábrežia na Hlavnú stanicu mala celkom 12 zastávok, súprava sa pohybovala rýchlosťou 24 km/h. Prvé mesiace platil jednotný lístok (dospelý a deti), už na konci rokua bol však zavedený pásmový tarifný systém, ktorý po mnohých úpravách v hlavnom meste pretrval dodnes. Dopravný podnik Bratislava si dnes pri príležitosti 125. výročia jazdy prvej električky pripravil pre hlavné mesto zaujímavé prekvapenie. Naprieč mestom dnes jazdia historické vozne, síce nie tie, čo v 19. storočí, napriek tomu treba tento krok oceniť.
Bratislava teda 27. augusta 1895 predbehla mnohé ďalšie európske aj svetové veľkomestá. Okrem iných Amsterdam, Manchester či dokonca Tokio. O popularite električkovej trati svedčí aj jej rozširovanie v roku 1897, kedy pribudli dve bočné linky zo Špitálskej ulice na Filiálnu stanicu a zo Šafárikovho námestia k Novomestskej stanici. Električková sieť prepojila všetky tri bratislavské vlakové stanice a v roku 1898 stála za zánikom koňmi ťahaných povozov. Po úspechu v Bratislave bola električková trať uvedená v roku 1914 do prevádzky aj v Košiciach.
Metro padlo, vsadili na električky
V priebehu 20. storočia zažil systém električkových tratí v Bratislave niekoľko vrcholov i pádov. Na začiatku storočia sa rozvíjal, úpadok prišiel najmä v dôsledku poškodenia tratí počas druhej svetovej vojny. Po roku 1945 bola električková sieť opäť obnovená, veľké inovácie však neprichádzali. Všetko sa zmenilo po ropnej kríze na začiatku 70. rokoch, kedy sa význam dopravného systému poháňaným elektrickou energiou dostal do popredia na celom svete. Bratislava aj celé Slovensko však čakalo, že sa hlavnému mestu dopraje pocta v podobe podzemného dopravného systému.
Metro však nakoniec neprišlo. Bratislava namiesto toho stavila na osvedčený systém dopravy. Električkové trate aj súpravy preto v posledných desaťročiach prešli výraznou modernizáciou, pričom v meste vznikajú aj nové projekty, z ktorých najvýznamnejší bolo budovanie električkovej trate do Petržalky. Druhá časť, ktorá už počíta s električkovou traťou naprieč Petržalkou má byť dokončená do konca roku 2023.
imhd.sk, bratislavskenoviny.sk, spojenaba.sk
Nahlásiť chybu v článku