Streamovacia služba Netflix pred niekoľkými dňami priniesla seriál s názvom Clark, ktorý sa aktuálne nachádza v rebríčku Top 10 takmer po celom svete. A výnimkou nie je ani Slovensko. Kto je jeho hlavná postava Clark Olofsson a ako sa tento muž zaslúžil o vznik ustáleného pomenovania Štokholmský syndróm?
V článku sa dozviete aj:
- Čo má spoločné banková lúpež z roku 1973 a Štokholmský syndróm?
- Kto bol Clark Olofsson?
- Aký vzťah nadviazal s držanými rukojemníkmi?
- Koľkokrát sa mu podarilo utiecť z väzenia?
- Ktorý nový seriál z dielne Netflixu ukazuje jeho príbeh?
Čo je Štokholmský syndróm?
Ako avizuje oficiálny text distribútora k novej minisérii, Clark Olofsson sa spája so vznikom známeho pojmu Štokholmský syndróm. Ten sa vyznačuje vytvorením istého puta medzi únoscom a uneseným.
Takýto zväzok je, samozrejme, iracionálny, avšak vzniká pod nátlakom ohrozujúcej situácie a extrémnej miery strachu. Napokon obeť únosu začne pociťovať voči páchateľom sympatiu a súcit. V extrémnych prípadoch môže dôjsť až k situácii, kedy obeť únosu páchateľa pred políciou bráni. Viac o samotnom Štokholmskom syndróme sa dozviete v článku nižšie.
Začalo to bankovou lúpežou
Presne spomínaný opis sa stal realitou počas bankovej lúpeže na námestí Norrmalmstorg vo švédskom Štokholme. Tá sa odohrala v roku 1973 a viedla k vzniku fenoménu zvaného Štokholmský syndróm, píše Time.
Vyžiadal si Olofssona
Jan-Erik Olsson si po úteku z väzenia vymyslel ambiciózny plán. Vtrhol do banky so samopalom, vystrelil a zakričal, že párty sa môže začať. Prostredníctvom zajatých rukojemníkov chcel dosiahnuť svoje – výkupné vo výške 3 miliónov švédskych korún a už spomínaného Clarka Olofssona, ktorý bol ale v tom čase za mrežami.
Incident si okamžite získal obrovskú vlnu pozornosti. Dokonca sa vôbec ako prvá švédska lúpež vysielal v televízii, pred ktorú pripútala množstvo zvedavých divákov. Olsson držal vo vnútri štvoricu rukojemníkov, polícia sa mu teda rozhodla vyhovieť a odsúdený zločinec Olofsson prišiel.
Rukojemníci sa ich zastávali
Olsson sa vyhrážal švédskemu premiérovi zabitím rukojemníkov, ak nesplní jeho požiadavky. Na druhý deň sa ale stalo niečo pre mnohých nečakané. Jedna z rukojemníčok zavolala premiérovi s kritikou a žiadosťou, aby nechal únoscov aj ich z banky bezpečne odísť. To sa nestalo, napokon po šiestich dňoch vtrhla do banky polícia, použila slzný plyn a Olssona s Olofssonom zajala.
Je nutné dodať, že obaja boli na pohľad veľmi charizmatickí, čo viedlo k tomu, že si získali množstvo obdivovateliek. Olofsson viedol viacero sexuálnych vzťahov so ženami, ktoré vedeli o jeho zapojení do tejto lúpeže.
Napokon tvrdil, že s ňou nemal nič spoločné a nedostal ani žiaden trest. Odôvodnil to tým, že mu išlo predovšetkým o zachovanie bezpečia rukojemníkov. Dá sa však povedať, že hral na niekoľko strán. Pred zajatými ľuďmi predstieral, že mu ide o ich ochranu, pred políciou zas obviňoval Olssona zo zverstiev, ktoré vraj mal v pláne urobiť. Vďaka tomu pôsobilo jeho meno pred všetkými v pozitívnom svetle.
Kontroverzným bolo, že sa spriatelil s jednou zo zajatých žien a neskôr udržiaval s ňou aj jej rodinou kontakt. Niektorí z rukojemníkov dokonca odmietli voči dvojici vypovedať.
Ako uvádza Hitc, dôvodom bolo, že počas šiestich dní v banke stratili dôveru k polícii a naopak, začali sympatizovať s bankovými lupičmi. A to viedlo k vzniku javu zvaného Štokholmský syndróm.
Celý život zasvätil zločinu
Clark Olofsson mal na svojom konte množstvo zločinov. Ako uvádza The Teal Mango, z väzenia sa mu podarilo ujsť až 17-krát, napriek tomu si dnes žije pokojným životom v Belgicku.
Všetko to začalo ešte v jeho detstve. Narodil sa 1. februára 1947 vo švédskom meste Trollhättan. Otec rodinu opustil a Clark sa dostal do starostlivosti pestúnskej rodiny po tom, ako jeho mama putovala do psychiatrickej liečebne. Už tu sa prejavila jeho kreativita a sklony k zločinu. Ako 14-ročný sfalšoval mamin podpis, dostal sa do námorníckej školy a rok sa plavil okolo sveta.
Už v 16 rokoch bol umiestnený do ústavu, odkiaľ ušiel. V roku 1966 dostal prvýkrát trest odňatia slobody kvôli útoku na policajtov pri ilegálnom vniknutí do sídla švédskeho premiéra. Vo väzení sa ale dlho nezdržal a čoskoro po tom ušiel.
Darilo sa mu z väzenia neustále utekať
Tento scenár sa zopakoval niekoľkokrát. Olofsson sa dostal do väzenia za celé spektrum zločinov od napadnutia po obchodovanie s drogami. Utiecť na slobodu sa mu darilo znova a znova. Ako píše National World, viac ako polovicu svojho života strávil v nápravných zariadeniach.
The Teal Mango informuje, že v roku 1976 dokonca Olofsson stál za najväčšou lúpežou v histórii Švédska, pri ktorej sa mu podarilo odcudziť 930-tisíc švédskych korún. Bol síce zatknutý iba niekoľko hodín po incidente, avšak našla sa iba časť z ukradnutých peňazí. Kde skončil zvyšok, dodnes nie je zrejmé.
Užíva si voľnosť
V roku 1996 prišiel o švédske občianstvo, ktoré po dovŕšení 70 rokov získal späť. Poslednýkrát bol zatknutý v roku 2009 za pašovanie drog. Od roku 2018 je na slobode a aktuálne má 75 rokov.
Po svojom vzrušujúcom živote na hrane si dnes napokon žije spokojný život v Belgicku. Čo sa týka jeho osobného života, je otcom šiestich detí a podarilo sa mu dokonca raz aj oženiť.
Jeho príbeh dobýja Netflix
Šesťdielna miniséria s názvom Clark ukazuje príbeh Clarka Olofssona, ktorému sa podarilo 17-krát utiecť z väzenia a napriek tomu, že bol zločincom, očariť širokú verejnosť. Hlavnú postavu najznámejšieho švédskeho gangstera stvárnil herec Bill Skarsgård. Séria získala veľmi dobré hodnotenia, a to 72 % na ČSFD a 7,5/10 na webe IMDb.
Nahlásiť chybu v článku