„Odtiaľto vyštartoval Gagarin do vesmíru.“ Povie nám fundovaný ruský sprievodca na mieste, ktoré bolo ešte pred pár rokmi nemysliteľné navštíviť. Dokonca, keď toto miesto postavili, západná rozviedka pár rokov netušila, kde Sovietsky zväz má kozmické mesto Bajkonur.
Aj dnes sa sem dostať nie je vôbec jednoduché. Na to, aby ste videli nielen mesto, ale aj štart rakety, potrebujete povolenia. Tie sa vybavujú minimálne 2 mesiace pred plánovaním príchodom. Držím v ruke papiere, ktoré obsahujú zoznam mien a všetkých potrebných údajov. Ruský vojak s kalašnikovom dôkladne kontroluje papiere a keď všetko sedí, otvorí sa závora a vstupujeme do oblasti, kam sa doteraz pozrelo veľmi málo Slovákov.
Tri dni sa budem pohybovať po vojenskej základni. Bajkonur leží na území dnešného Kazachstanu, ktoré má Ruská federácia v prenájme do roku 2050. Hovorí sa tu nielen rusky, ale platia tu aj ruské zákony. Napriek tomu som veľmi prekvapený, že spím na hotely v strede základne. Hotel je oplotený a strážený. Trochu sa cítim ako v KĽDR.
Primárnym cieľom je vidieť štart rakety. Trochu som v napätí, lebo štart môže byť hocikedy posunutý kvôli rôznym situáciám a my sme sem zbytočne merali cestu. Nakoniec sa ukáže, že štart rakety nie je tá najlepšia čerešnička na torte.
Skutočnou cestovateľskou bombou je miesto, kde sme. Predstavte si územie o veľkosti bratislavského kraja, kde je veľké množstvo odpaľovacích zariadení pre rôzne druhy rakiet. Doteraz som mal predstavu, že to bude len jedna rampa a koniec. Nie, je ich to niekoľko a vzdialenosti medzi nimi je niekoľko desiatok kilometrov. Tá najpodstatnejšia je tá prvá, odkiaľ štartoval Gagarin. Bola projektovaná na 10 štartov, ale ona vydržala už 506 odpalov! Keď stojím na tom magickom mieste, kde prvý krát vyletel človek do vesmíru, je neskutočný. Som nadmieru nadšený a to som nevedel, že prídu ešte väčšie cestovateľské bomby.
Napriek tomu, že neznášam múzea (pritom som vyštudoval históriu) sa v tom miestnom neviem vynadívať. Aj keď som technické nemehlo, odrazu mám pocit, že všetkému rozumiem. Nielen rôzne druhy rakiet, skafandrov, artefaktov, ale aj vesmírna strava! Viete, čo sa tam hore je? Boršč v tube? Kaviár s baklažánom? A ako to chutí? No, radšej ostanem doma na planéte Zem. Proste všetko je veľmi zaujímavo spravené a hlavne vysvetlené. Miestni sprievodcovia tu pracujú a vedia rôzne pikošky, ktoré sa v žiadnej knižke nedozvieš.
Jedine, kde som trochu sklamaný, keď sa dostanem do hviezdneho mestečka. Videl som kozmické mestá v USA či vo Francúzsko, ale toto nevyzerá na niečo, čo malo poskytnúť najlepším mozgom to najlepšie. Ak by som vás tu vysadil, pomýlite si to s rozostavanou Petržalkou v roku 1980. Miesto preliezok sa deti hrajú na raketách a keď nám s pýchou ukážu hotel pre kozmonautov… ticho zaplačete. Sovietsky zväz nedával veľa peňazí do skrášlenia prostredia. Len betónové králikárne a to je všetko. Priemerný Slovák býva lepšie ako významný raketový vedec. Po tomto šoku sa rýchlo premietnime na miesto odpalu.
I keď počasie nie je príliš priaznivé, raketa štartovať bude. Celé to sledujeme z dvojkilometrovej vzdialenosti kvôli bezpečiu. 3…2…1…. štart. Najprv sa zdvihne prach, potom záblesk a nakoniec rachot. Ale poriadny!!! Taký, čo cítiš! Dokonca aj teplo z motorov cítim na takú vzdialenosť. Raketa Soyuz sa pohla veľmi rýchlo a namierila si to na vesmírnu stanicu ISS. Ani nie za minútu sa nám raketa stratila z dohľadu.
Kvôli takým zážitkom cestujem. Nemusia byť dlhé, krátke…hlavne nech sú intenzívne. Bajkonur je cestovateľská pecka a určite zaujme tých, čo sa príliš nezaujímajú o tento druh vedy.
Ako, kde a koľko stoja povolenia na Bajkonur? To sa dozvieš na http://travelistan.sk/bajkonur-ako-zazit-start-vesmirnej-rakety/
Martin Navrátil
Nahlásiť chybu v článku