Južné Taliansko je najzaostalejšia časť Talianska, a tým sa diametrálne odlišuje od severu Apeninského polostrova. Avšak keby sme chceli hľadať najviac svätcov, no zároveň aj posadnutých na kilometer štvorcový, Južné Taliansko je jednoznačne svetová jednotka.

Neapol je mesto, kde sa niekoľkokrát do roka koná ,,zázrak krvi svätého Januária’’. Červený prášok uchovávaný v ampulke sa v rukách arcibiskupa mení na tekutinu a ľud je presvedčený, že nádobka obsahuje uschnutú krv svätého Januária. Ľudia neveria tvrdeniam vedcov o podvode, ba ani samotnej cirkvi, ktorá oficiálne tento zázrak nikdy neuznala, ale ani nezakázala pre veľké masy ľudí, ktoré tento rituál navštevujú, a tým aj finančne prispievajú na správu arcidiecézy. Takisto aj prípad pátra Pia, na ktorého počesť bol postavený chrám v mestečku San Giovanni Rotondo s kapacitou šesťtisíc päťsto miest v kostole a 30-tisíc v jeho priestranstve. Páter Pio bol totiž od roku 1918 ,,stigmatizovaný’’, to znamená, že na rukách, nohách i na hrudi sa mu objavovali krvácajúce rany ako ukrižovanému Ježišovi Kristovi. Tento jav sa objavil u svätcov už aj v minulosti, ale nikdy neboli o tom také polemiky ako práve u pátra Pia. U obyčajných ľudí bol veľmi obľúbený, avšak Vatikán ho upodozrieval z podvodu, že si sám spôsobil rany chemikáliami. V rokoch 1931 až 1934 mu dokonca zakázali verejne vystupovať. Sám Pápež Ján XXIII. bol jeho tvrdým odporcom, ktorý ho dokonca odpočúval, aby ho usvedčil z podvodu, no talianskych južanov nepresvedčilo ani to. Od roku 1968 sa stalo San Giovanni Rotondo druhým najrušnejším pútnickým miestom v Európe hneď po Ríme so 7-miliónmi pútnikov ročne.

Čo myslíte, kde bude pôsobiť asi najviac exorcistov? Ak ste si povedali Taliansko, tak ste skutočne pozorným čitateľom. Počas obdobia pápeža Jána Pavla II., osobného priateľa prominentného exorcistu Corrada Balducciho, bolo len v Taliansku vymenovaných 200 exorcistov. Dnešný pápež František sa tiež hlási k podpore exorcizmu a otvorene exorcistov chváli, aký boj vedú s démonmi. Veľmi často sa v jeho kázňach objavuje nabádanie k boju s diablom. Dokonca podľa svetových médií predviedol exorcizmus v priamom prenose počas požehnávania chorým, i keď toto sa určite za exorcizmus považovať nedá. Sám líder združenia exorcistov, Francesco Bamonte, označil vyháňanie diabla za formu lásky, ktorá prospieva tým, čo trpia. Avšak, keď si uvedomíme, čo musí dotyčný ,,posadnutý’’ prežívať počas rituálu, ktorý trvá neraz niekoľko týždňov či mesiacov, je veľmi ťažko takéto niečo spájať s láskou, ktorá prospieva chorým. Ako zalepenie očí a odôvodenie veľmi drastických metód, ktoré môžu skončiť až fatálne, to funguje skvele.

[youtube eJnYmGV6N1o 720 410]

Treba si uvedomiť, že chápanie diabla vo vyspelejších oblastiach sveta, kde cirkev naráža na racionálne názory a vedecké poznatky, je diametrálne odlišné od zaostalejších regiónov, kde si katolícka cirkev stále udržiava pevné zázemie so svojimi tézami o Bohu a diablovi a snaží sa cez strach kázať vieru. Ľudstvo je od počiatku vekov fascinované zlom a viera v bohov a diablov je len ďalšou možnosťou ako byť ovládaný strachom.

Ako sa zbaviť diabla? Moja rada je jednoduchá. Vytvoriť si vlastný názor a nikdy sa nenechať zaslepiť strachom, lebo potom my samy sme svojimi démonmi.