Mauzóleum v Halikarnase či Rodoský kolos sú divy sveta, ktoré patria ešte do obdobia staroveku. Ľudská tvorivosť a unikátnosť však vďaka technologickému progresu vybudovala stavby, ktoré sa právom opisujú ako moderné divy sveta. Jedným z nich je aj vodohospodárske dielo Itaipú, ktoré je dlhé necelých osem kilometrov a celková výstavba trvala skoro 40 rokov.
Panamský prieplav, CN Tower v Toronte, Golden Gate Bridge, Empire State Building, Eurotunel, Delta/Zuiderzee a priehrada Itaipú. Toto je zoznam siedmich moderných divov sveta, ktoré vznikli spojením modernej stavebnej technológie a ľudskej činnosti, pričom sa od ostatných stavieb odlišujú svojou majestátnosťou, využitím či rôznymi rekordami.
V článku o vodnej elektrárni a modernom dive sveta sa dozviete aj:
- Ako dlho trvala stavba
- Koľko rodín muselo odísť z domu kvôli zaplaveniu
- Ako zmenili tok jednej z najväčších riek sveta
- Prečo kvôli elektrárni na 15 minút zhasol celý Paraguaj
Výstavba sa dohodla ešte v 60. rokoch
Výstavba vodnej elektrárne so sebou prináša niekoľko pozitív, ale aj negatív. Ide však o zdroj energie, ktorý vplýva na životné prostredie v menšej záťaži a ide tiež o obnoviteľný zdroj. Medzi negatíva patrí aj to, že výstavba je veľmi drahá a časovo náročná. A to platí už aj pri menšej vodnej elektrárni, nie to druhej najvýkonnejšej na svete.
O projekte Itaipú, ktorý mal ako vodohospodárske dielo zaručiť dodávky elektriny do 87 % územia Paraguaja a 19 % územia Brazílie, sa začalo medzi ministerstvami zahraničných vecí spomínaných krajín hovoriť ešte v roku 1966. S výstavbou sa začalo v roku 1971, pričom posledný dodatok plánovanej výstavby skončil až v marci 2007, píše portál Powertechnology.
Zatopenie územia, zničenie vodopádu a odklon obrovskej rieky
Medzi ďalšie negatívne vplyvy výstavby vodnej elektrárne patria najmä zásahy do okolitého územia. Aj v prípade Itaipú museli z okolia rieky Paraná vysťahovať viac ako 10-tisíc rodín. Pri vodnej elektrárni, ktorá by v prepočte na dnešný kurz stála až 50 miliárd amerických dolárov, museli pre fungovanie vytvoriť aj rezervoár, čím zároveň zničili sústavu vodopádov známu ako „Sedem vodopádov“, ktorá sa radila k najobjemnejším na svete a výškovo by Niagarské vodopády prekonala dvojnásobne.
Okrem toho museli pracovať aj na odklonení toku Parany, čo však nebolo vôbec jednoduché. Ak sa to zdá ako jednoduchý proces, predstavte si presúvať 50 miliónov ton zeminy a kameňov. Odklonový kanál sa tak stal najväčším svojho druhu na svete. Táto rieka je po Amazonke druhou najdlhšou riekou v Južnej Amerike a celkovo siedmou na svete s tokom necelých 5 000 kilometrov, informuje Hydropower.
Práve silu prietoku vody v tejto rieke sa rozhodla Brazília s Paraguajom využiť viac vo svoj prospech. Plány na stavbu elektrárne sa začali objavovať v roku 1970, pričom medzinárodnú prestížnu súťaž na návrh a konštrukciu vyhrala jedna talianska a jedna americká spoločnosť. Na prácu bolo povolaných približne 40 000 robotníkov, prevažne z Brazílie, pričom pri výstavbe ich zomrelo až 149.
Postupné spúšťanie do prevádzky a svetové rekordy
Prevádzku elektráne spustili 5. mája 1984. Na takmer 8 kilometrov dlhú a 196 metrov vysokú stavbu s priľahlými budovami sa použilo tak masívne množstvo ocele a kovu, koľko by stačilo na výstavbu 380 Eiffeloviek. Do roku 1991 fungovalo naplno až 18 výkonných turbín, pričom dnes má Itaipú v prevádzke až 20 turbín. Posledná začala fungovať v marci 2007.
Technické parametre vodnej elektrárne Itaipú:
- Elektráreň má 20 turbín s inštalovaným výkonom 14 000 MW.
- Ročná produkcia elektrárne bola v roku 2020 76,5 TWh.
- Stavba je 196 metrov vysoká a dlhá 7 919 metrov
- Priehradné jazero (rezervoár) je na rozlohe 1 350 metrov2
- Inštalovaný výkon všetkých elektrární na Slovensku spolu je 4 521 MW, teda takmer štyrikrát menší ako má Itaipú.
Najsilnejšia vodná elektráreň na Slovensku, na Čiernom Váhu, má inštalovaný výkon o hodnote 750 MW (megawatt). Itaipú pri plnom inštalovanom výkone vyprodukuje až 14 000 MW.
Itaipú, čo v preklade znamená „spievajúci kameň“, sa v roku 2008 postarala o svetový rekord vo vyprodukovanej energii, ktorým prekonala aj najväčšie vodohospodárske dielo v Číne, Tri rokliny, o ktorom sme písali v tomto článku. Tri rokliny si však aj toto prvenstvo vzali naspäť v roku 2020, kedy vyprodukovali 111,8 MWh po honosnom roku dažďov v Ázii.
Obrovský výpadok, ktorý zhasol Rio aj celý Paraguaj
Aj napriek nepretržitej kontrole a prepracovaným systémom tohto energetického kolosu, prišlo v roku 2009 k masívnemu výpadku. 10. novembra sa v dôsledky silnej búrky poškodili tri vysokonapäťové elektrické vedenia, ktoré dodávali elektrinu do celého Paraguaja a významnej časti Brazílie. Územia Paraguaja v tej chvíli padli na 15 minút do úplnej tmy, pričom metropoly Rio de Janiero a São Paulo boli bez „šťavy“ až dve hodiny.
Dodávka prúdu sa neskôr obnovila, pričom samotná elektráreň nebola búrkou nijak značne poškodená. Aj keď išlo o krátkodobý výpadok spôsobený počasím, na následkoch je jasné vidieť, akú dôležitú úlohu má vodné dielo Itaipú.
Aj keď sa toto gigantické vodné dielo stále stretáva s množstvom kritiky od ekológov a ochranárov životného prostredia, faktom ostáva, že pri výstavbe Itaipú sa vzhľadom na jej veľkosť a produkciu energie „zabralo“ najmenej územia v porovnaní s ostatnými veľkými vodnými elektrárňami.
Nahlásiť chybu v článku