Ľadovec Pine Island je najrýchlejšie sa topiacim antarktickým ľadovcom, ktorý je zodpovedný za približne 25% strateného ľadu večne zamrznutého kontinentu. Aktuálne sa vedci obávajú ďalšej katastrofy. V ľadovci sa totiž objavila nová, 30 km dlhá trhlina, kvôli ktorej hrozí, že sa od ľadovca odtrhne kus ľadu veľký takmer ako Bratislava.
Ľadovec Pine Island patrí k najväčším antarktickým hrozbám. Topí sa totiž extrémne rýchlo. Len pred rokom sa od neho odtrhol kus ľadu s rozlohou 260 km2, v roku 2015 to bol ľadovec s dvojnásobnou veľkosťou a v roku 2013 dokonca kus ľadu s plochou 650 km2. Minulý týždeň spozoroval vedec z holandskej univerzity, Delft University of Technology, Stef Lhermitte približne 30 km dlhú puklinu prechádzajúcu stredom ľadovca Pine Island, ktorá vznikla približne za dva týždne. Hrozí tak riziko, že sa z ľadovca odrhne kus ľadu s rozlohou viac ako 300 km2.
A new 30 km long rift appeared across Pine Island Glacier since September indicating the upcoming calving of a ~300km² iceberg [1/n] pic.twitter.com/Dnh3YMKYIs
— Stef Lhermitte (@StefLhermitte) 4. októbra 2018
Satelitné snímky jasne ukazujú, že stredom ľadovca prechádza masívna puklina. Stále však na jej konci ostáva asi 10 km neporušeného ľadu. Ak sa v najbližších týždňoch, alebo mesiacoch naruší aj táto oblasť, obrovský ľadovec sa odtrhne. K rozpadávaniu ľadovcov pritom dochádza úplne bežne. Odborníkov však, znepokojuje fakt, že kým vo väčšine prípadov vznikajú pukliny na okrajoch ľadovcov, v tomto prípade prechádza 30 km dlhá „jazva“ priamo stredom Pine Island. Príčinou by mohla byť teplá voda, ktorá ľadovec roztápa odspodu podobne, ako v Arktíde.
Pine Island Glacier: the movie. From Oct 2014 to recent calving in 108 #sentinel1 images @CopernicusEU @ESA_EO pic.twitter.com/oYKvelCKPd
— Stef Lhermitte (@StefLhermitte) 13. októbra 2017
Ľadovec Pine Island nepatrí len k najrýchlejšie sa topiacim, ale i najväčším antarktickým ľadovcom. V prípade, že by sa roztopil celý, hladina svetového oceánu by sa zdvihla až o pol metra, čo by malo pre našu planétu veľmi veľké dôsledky. Samozrejme ide o najextrémnejší pesimistický scenár, na ktorý by sme však po zverejnení najnovšej správy Medzivládneho panelu o zmene klímy, rozhodne nemali zabúdať.
ScienceAlert
Nahlásiť chybu v článku